Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
4 novanm 2020, sanm

Yèr zoinal midi, moin té apré ékout demoun poz késtyon prézidan la shanm dé métyé é lo boug l’avé mil pène pou ésplik bann téléfonèr pou kosa inn la poin in travaye dann biro, l’ot l’avé poin in formasyon konm li téi vé, l’ot ankor i rode in plass konm l’apranti san trouvé, épi l’ot la pa la shanm bann métyé i roganiz bann formasyon sanitèr konm prézidan la réponn.
Momandoné li di : zot i koné La Rényon lé pti, é néna in bonpé d’moun an laz pou travaye, donk i fo zot i shoizi in métyé épi zot i akrosh azot ansanm ziskatan ké zot i gingn in l’anploi épi zot i fé zot méyèr posib pou avans dann shoi zot la fé. Li la mèm di néna in pé i zoué dann la mobilité i sava loin pou myé rotourn formé avèk in métyé épi in travaye.
Mézami, mon parti sé parti kominis é li la zamé rakont amoin zistoir pou fé dor amwin d’boute… Parèye pou tout demoun, bann jenn, épi bann zadilt, pou dir azot néna travaye isi shé nou é ni fé foss rout. Pou sa li la fé vinnsink propozisyon é d’apré moin li la komans komansman pou mont dési… Moin néna dan mon lidé lé zot i komans pa par lo komansman. Zot i komans par l’milyé, zot i fé konmsa nou l’avé in lékonomi dévlopé é in min d’èv pou plassé.
Komans par lo komansman ! Dizon ni pé komans par dékri lo lékonomi, avèk son bann poin for épi son bann poin fèb. ni pé rode galman kosa i lé lo bann lanspèk i anpèsh ali avansé : ni pé dir sa mèm i apèl lo dyanostik. Apré i fo ni poz anou in késtyon : avèk la kantité d’moun néna, avèk an plis la kantité d’moun formé lo bann rosours nou néna pou vréman. Aprésa ni pé rogard bann bézoin lé zot péi dann nout l’anvironeman, é koman ni pé fourni azot sak zot la bézoin é zot na poin é anpliské sa lo bann zéshanj ni pé an avoir rantre nou.
Mézami, mi pé dir azot pou moin, sak i mank, sé in vré plan pou dévlop nout lékonomi avèk kèl kalité lékonomi ni vé, Kèl pèrsonèl va travaye ladan. Kèl finans i fo anou. Kèl l’ankourazman nou la bézoin pou lans in vré lékonomi.. ; Mi arète tèrla, mé fransh vérité, sak ni doi fé, dopi lontan lé dann bann liv nout parti la ékri épi dan la tète in bonpé rényoné. Mé in n’afèr ni doi pa obliyé : nout modèl ékonomik lé pa bon é la pa avèk sa nou va fé in dévlopman. Ki tienbo dobout. Alé ! Ni rotrouv pli d’van mé ni fé travaye nout koko pars sa d=sé in n’afèr i fo fé toultan, toultan.
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)