Fyèr pou in péi, oui ! Mé sof kan li masak bann droi imin

12 zwin 2018, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, moin lé a d’mandé pou kosa zot i fé konmsa : pass z’ot tan pou rolèv dann l’aktyalité é dann listoir tout kritik kont La Frans. Si néna in n’afèr pa bon ? Ala k’zot i sote dési ! Si néna in poin fèb ? Ala ké zot i kriy sa lo pli for posib. In bon fransé, i doi z’ète fyèr tout sak La frans la fé dann pasé, i fé dann prézan, é va fèr dann l’avnir. Rode lo pou avèk lo lant dann in tète la poin shové ala kékshoz, pou moin, i fo pa fé si ou lé patriyot pou vréman. Tok ! Pran sa pou ou !

Justin la fé pou répons :
Mon vyé matant moin lé bien kontan out kozman bien niyansé. Alor, mèm si in moun la fé in n’afèr ou i aprésyé pa ditou, ébin ou i yèm sak li la fé pars ou i yèm ali. In n’afèr konmsa la pa posib ! Matant mi pans ou i yèm la marséyèz. Si lamarséyèz i sonna pré in konba pou la li bèrté, é bin moin osi mi èmrésa. Mé si la marséyèz i sonn apré in masak bann demoun inosan, mi èmré pa é ou ou i èmré ? Ou i yèmré la marséyèz kan èl i sone dann in l’androi la tortir d’moun. Ou i batré la min mèm si La frans la fé késhoz la pa bien ditou ? Moin an touléka, mi fré pa konmsa. Matant, bann fransé d’ frans i kozré pa konm ou. La frans, péi bann droi imin ? Ok. La frans péi l’ésploitasyon ? Pa ok.
Tout dfason pou mon par moin la fine dir moin néna dé patri konm robinet de La serve téi di : inn lo péi moin lé né, l’ot lo péi La Révolisyon fransèz. Zot i vé, zot i vé pa, lé konmsa é pa otroman. Tok ! Pran sa pou ou !

Matant Zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, moin lé a d’mandé pou kosa zot i fé konmsa : pass z’ot tan pou rolèv dann l’aktyalité é dann listoir tout kritik kont La Frans. Si néna in n’afèr pa bon ? Ala k’zot i sote dési ! Si néna in poin fèb ? Ala ké zot i kriy sa lo pli for posib. In bon fransé, i doi z’ète fyèr tout sak La frans la fé dann pasé, i fé dann prézan, é va fèr dann l’avnir. Rode lo pou avèk lo lant dann in tète la poin shové ala kékshoz, pou moin, i fo pa fé si ou lé patriyot pou vréman. Tok ! Pran sa pou ou !

Justin la fé pou répons :
Mon vyé matant moin lé bien kontan out kozman bien niyansé. Alor, mèm si in moun la fé in n’afèr ou i aprésyé pa ditou, ébin ou i yèm sak li la fé pars ou i yèm ali. In n’afèr konmsa la pa posib ! Matant mi pans ou i yèm la marséyèz. Si lamarséyèz i sonna pré in konba pou la li bèrté, é bin moin osi mi èmrésa. Mé si la marséyèz i sonn apré in masak bann demoun inosan, mi èmré pa é ou ou i èmré ? Ou i yèmré la marséyèz kan èl i sone dann in l’androi la tortir d’moun. Ou i batré la min mèm si La frans la fé késhoz la pa bien ditou ? Moin an touléka, mi fré pa konmsa. Matant, bann fransé d’ frans i kozré pa konm ou. La frans, péi bann droi imin ? Ok. La frans péi l’ésploitasyon ? Pa ok.
Tout dfason pou mon par moin la fine dir moin néna dé patri konm robinet de La serve téi di : inn lo péi moin lé né, l’ot lo péi La Révolisyon fransèz. Zot i vé, zot i vé pa, lé konmsa é pa otroman. Tok ! Pran sa pou ou !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus