Gingn son pin avèk son prop transpirasyon !

18 mars 2016, sanm Justin

Mi souvien étan déza in for marmaye la métrès l’ékol la fé aprann nout klas in résitasyon té i apèl « Lo labourèr é so bann z’anfan ». Mi sava pa pou résite azot sa, mé na kant mèm in gran loson moin l’aprann la-dan. Kèl loson ? Sak in vyé plantèr la amontr anou : in zistoir d’trézor dann bitasyon. Li la di son zanfan vann pa lo bitasyon pars na in trézor dodan… Biensir l’avé poin trézor, mé lo bann marmay afors travay la tèr la fini par gingn z’ot pourkoi la-dan. Té z’ot travay, z’ot trézor an final de kont.

Zordi nou l’apré poz anou in gran problèm dévlopman pars ni ariv pa o-bit finalman é nout zénès — an gran kantiété ! — lé san travay. Poitan ni pé dir nou la pa modi dann dévlopman ; nou lé pa diskalifyé. Bondyé la done anou in shans énète isi, é la pa lo pli faye péi ké nana. Kisoi la tèr ! kisoi la mèr ! Kisoi la boté nout péi ! San rakont mantèr dsi so késtyon-la nou lé kant mèm vèrni. Anshèv avèk sa, nout pèp-konm tout pèp ! La pa tyé kouyon pou prann son plas. Myé k’sa, li nana l’intélizans k’i fo é oplis ni sava oplis nana bann nouvo bon téknik é lo progré i arète pa dovan nout port ; li rant osi dann nout kaz pou klèr anou.

Alors zordi, i anparl lo rapor Lurel konm na sinkan té i parl lo dévlopman andojène avèk gouvèrnman la droit. Moin pèrsonèl mi domann pa la sharité pou nout pèp, mi domann k’i lès anou dévlop nout péi par nou-mèm... Lé kant mèm pli valab gingn nout pin-osinonsa nou ri - avèk nout prop transpirasyon, ké domann siouplé toultan.

PadportÉgalité réelle

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus