Gouvèrné sé prévoir é sak i prévoi pa i pran in gran résponsabilité

25 avril 2018, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité m’a dir aou in n’afèr. Mi pans lé tan arète di lo shanjman klimatik sé in movèz shoz pou nou rényoné. Déor mi koné pa pars moin sé in moun isi é pa in moun déor. De kont moin la fine viv in gran koup de tan é moin la kon tout klité lo tan : gro plui li ! La sèshrèss li ! Ra d’maré li ! Mèm la nèz moin la antann parlé na poin si lonrtan ké sa. Pou la tanpèratir moin l akonète lo tan sho, épi lo tan fré, solèy poikan, syèl kouvèr. Donk, mi pans, lo tan sé in étèrnèl rokomansman é nou la poin la min la dsi. Kart la pa dann nout min, é li lé plito dann la min Bondyé. Tok ! Pran sa pou toi.

Justin la fé pou répons :

Mon vyé matant k’i koz toultan la boush rouvèr, out kozman i étone pa moin mé ou i doi konète si ni rogard bien lé shoz klima i shanj bokou. Talèr bann glas dsi pol nor lé riskab disparète. Talèr in bann zil la poin la otèr lé riskab diparète dsou la mèr. Talèr ankor la séshrèss lé kapab anpèsh demoun an avoir delo kansréti pou boir, sansa pou kui manzé. Sa lé vré sa matant é sa lé marké dann zournal. Pa pou fé lo fion, mé sinploman pars sé la vérité vré.
Astèr pou nou isi, vi pans vréman shanjmann klima i toush ar pa nou ? Si ou i pans sa ou néna tor pars si ou i rogard bor d’mèr koté sin-t’andré, koté lo port, koté l’èrmitaz épi Sin-Lui épi Sin-Pyèr ou lé blié fé lo romark néna in bann gran shanjman l’apré arivé : pti lanp pti lanp, vitman tazantan, tazantan dousman. Pars isi La Rényon nou lé pa a l’abri é i pé ariv anou isi dé shoz konm la fine déza ariv ayèr. La pa an kashyétan déyèr nout ti doi i ariv ar pa nou arien.
Alor, sanm pou moin, i fo prépar anou pou sak lé riskab ariv domin pars mèm si ni prépar pa nou v’arivé kant mèm. Sa lé déza marké dsi l’internet é in zour va arivé pou vréman dizon sar marké dannla vi la natir Gouvèrné sé prévoir matant é sak i prévoi pa i pran in gran résponsabilité é va fé ariv isi dé shoz ké ni vé pa. Tok ! Pran sa pou ou !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus