Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
4 févrié 2013, sanm

Moin la gingn in mésaz té ékri dsi :"Hara-Kiri i mépriz bann Rényoné !". Hara-Kiri ? Sanm pou moin sa in zournal i parète la-ba dann péï zoréy. Mon pti pé d’san la bouyi : moin la domann si la mépriz nout kréol ? Si lété rasis avèk nou ? Anfin moin té a dmandé si la fé vizavi d’nou dé shoz lé droi de l’om i interdi. L’èr-la, moin la lir lo lartik épi lo répons signé par lo prézidan Didier Robert. Moin la pa trouv okin mépri, moin la pa trouv okin vyolasion lo droi de l’om… zis in polémik dsi la rout sis voi i doi pass dsi la mèr.
Sa in n’afèr i tonm bien sirtou apré lo siklone Dumilé, épi apré la ké d’siklone Felleng. Pou kosa i tonm bien ? Pars mi pans la natir la anvoy anou konm in son, pou dir anou :"zot i oi kosa i fé konm déga kan in météor i pass. Méfyé azot ! Pars kan in vré, in gro siklone va pas dsi zot, mi vé pa oir kosa v’ariv azot !” La pa lam dis mète zot va konète, la pa lo van san karant kilomète, la pa dé-troi zourné gro plui solman, sar bonpé pliské sa é bonpé plis kèl kalité déga sa lé kapab fèr !" Sirtou kan pèrsone i koné pa nivo la mèr dann dis vin sansa trantan... sansa plis. Pars, in rout, normalman, sa i fé pa pou dé zour ? Moin, mi oi lé shoz konmsa.
Samdi soir moin té apré ékout dé kador apré disikit dann télé dsi bann siklone dan l’avnir. Na inn la di bann zétid lé an kour, mé d’apré sak li kroi nora moins siklone ; dann fitir mé sar pli for donk lo van pli for, la plui pli for, la oul pli kosto dann in loséan, èk in nivo mèr pli o. Zot i doi avoir in pti l’idé sak lé riskab arivé ? Donk, la pa Hara-Kiri k’i intérès anou, sé konète momandoné si lo vyadik i sar pa tonbé konm in shato an karton, sansa konm lo pon dsi la rivyèr Sin-Étienne : la glis plak dsi plak, plak dsi plak, ziskatan tout lo z’afèr la kapot atèr. Gouvèrnè sé prévoir ! Sa in n’afèr i fo pa obliyé. Épi i fo pa obli lo prinsip la prékosion.
Arzout èk sa, ziska zordi la rout litoral té i gingn kou d’rosh, débouli téi sort an o d’kap, té i gingn kou d’boutoir la mèr. Astèr i vé mète lo vyadik an plin dan milyé loséan avèk lo danzé gingn lo kou kan la oul i ariv, épi lo danzé argingn lo kou kan la oul i rovien... in vré batlavé shak foi nora gro mèr. San konté in gran déboulaz falèz konm nou la zamé vi... sa lé touzour posib ! Sa i vé dir, pou kit in danzé, ni sar tonm dan in pli gran.
I paré na in ga i apèl Gribouye konm li té i oi la pli i vien, par pèr k’i mouy ali, li la sote dan la rivyèr.
Justin
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)