I fo donn la jénès son shans dan la vi !

26 mars 2009, sanm Justin

Matante Zélida la ékrir Justin :

- Mon shèr nové, mon spès salté !
Zordi, mi doi ékrir aou déssi la késtyonn bann jenn La Rényon ; pars pou moin, la jénès zordi, èl i vo pa la jénès lontan déssi la késtyonn moralité, lo kouraz épi lo réspé bann z’ansyin.
La plipar — la pa tout ! — i vo pa gran shoz, i atann solman la boush rouvèr pou oir si kay fri i tonm-pa-di-syèl, tousèl dann zot boush. Apré, zot i pass zot tan pou souplégné, pou domann si, pou domann sa ; zot famiy, souvan dé foi, na poin gran shoz par èl-mèm...
Alor, mi oi pa kosa i ansèrv toultan parl problèm bann jènn, vik zot mèm i vé pa ansort azot. Mé sa, in bann rouz de fon koman zot, i gingn pa konprann ; lé tro sinp sa pou zot !

Justin la fé aèl pou répons :

- Mon vyé matante, la pa ou tousèl i di kozman konmsa, mé sa i prouv pa ou na rézon...
Bann jenn La Rényon i bouz : zot i rant dann ron la mizik, la kultur, la formasyon, zot i rod travay. Na in shif bonpé d’moun la fine dir, bonpé la fine antann : an parmi sak lé marké konm rodèr travay, dann pol-anploi la moityé d’moun nana moins vinn sink an donk sé bann jenn. Donkalor, zot i rod travay mé lé dir pou trouvé.
Alors kan demoun bone volonté i rod trouv in solisyon pou lo péi é pou son jénès, i fo marsh avèk zot é pa kont zot, i fo apiy zot kote, marsh ansanm. Lé vré néna touzour inn-dé grin zamal dann in kilo miyé, mé près san pou san sé d’miyé.
Donk i fo pa kondane nout jénès san donn ali son shans dan la vi ! É i fo fé rèspèk sé droi !

Justin


Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus