I fo in bonpé z’afèr pou fé l’idantité in pèp, simanté par nout konsyans rényoné

14 octob 2017, sanm Justin

Nana in bon bout tan mi antann parlé, é mi anparl galman nout l’idantité rényoné. Dizon pou mon zénérasyon sa i romont dann tan in bonpé d’moun ansanm-avèk parti kominis téi réklam l’otonomi pou La Rényon… Zordi i antann in bonpé parl l’otonomi é parl l’idantité konmsi lété in n’afèr i ariv natirèlman an dous é san sokous.

An dous é san sokous ? Dann tan mi di azot lé shoz téi marsh pa tousèl : si in pé i souvien bien zournal Témoignages lété sézi karant-kat foi. L’ané 1959 lo pouvoir kolonyal la fé asome Paul Vergès é lès ali pou mor dovan l’otèl de vil Sin-Dni... I fo pa ni obliy nout bann martir Eugène Rousse la fine anparlé épa arienk in kou. Alé fé in karé La Possession é zot va oir lo nom bann fonksyonèr viktime l’ordonans oktob 1960. Dann tan-la, pou in oui, pou in non, ou téi pèrd out travaye, out karo bazar. Mi koné mèm désèrtin moun la pass z’ot pèrmi transpor an komin é zot la pa gagné, pa pars zot lété pa kapab pass pèrmi-la, mé sinploman pars zot té i afish azot tro par koté bann rouj-de-fon. Ni pé anparl osi la frode dann éléksyon, l’atak lo bann nèrvi, asosyé avèk bann kas an fèr.

Pou kosa mi rapèl dé shoz konmsa ?

Pa pou lans in défi sak i dékouv zordi l’otonomi mé pou rapèl in pé tout demoun lo mouvman pou l’otonomi la bite frontalman avèk lo pouvoir kolonyal é sédan la lite nou la ranfors nout konsyans otonome. Sé dan la lite, kisoi isi shé nou, kisoi dann l’émigrasyon dan La Frans nou la pran konsyans ni apartien in péi i apèl La Rényon, nout pèp arkansyèl sé lo pèp rényoné, nout l’istoir sé sak nout pèp la viv zénérasyon apré zénérasyon isi dann l’oséan indien. Nout mizik, nout lang, nout kiltir, nout kuizine, nout maloya, nout kabaré, nout séga, nout bann kont épi nout bann lézann sé isi zot lé éné la plipar d’tan dann métisaz…

Nout l’idantité ? I fo in bonpé z’afèr pou fé in l’idantité. In sèl i sifi pa ! Trépé i sifi pa non pli ! I fo In bonpé z’afèr mé dizon, pa inn koté d’in n’ot, inn tournan lo do avèk l’ot sansa avèk lé z’ot. I fo tousala, mé pou fé in tout i fo li lé simanté par nout santiman rényoné - la konsyans nout l’apartenans in pèp arkansyèl rényoné.

NB Dèrnyé kongré nout parti nou la shoizi in mo d’ord bien sinp bien klèr pou pèrmète anou pran nout responsabiité épi débaras anou avèk lo sistèm néokolonyal : la-dan mèm. na trouv nout shomin galizé.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus