Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
7 mars 2013, sanm

Shak foi Kréol i révolt, la zistis i kondane : i anvoy in pé dan la jol pou inn-dé moi, défoi plizyèr moi san tienbo kont kosa l’amèn azot pou vanjé. Kan mi di sa, moin lé a d’mandé moin-mèm koman demoun i pé konprann in n’afèr konm sa. Pars si lé vré la plipar d’tan bann moun i révolt, i ézit pa bril loto, mèm la kaz, demoun lé pa pli résponsab ké zot si la sitiasyon lé konm èl i lé. Mi koné nana in pé d’moun na pou abitid mèt l’uil dsi lo fé, é zot i jèn pa zot pou zoué zot mové rol... i prétan mèm, désèrtin lé péyé pou fé z’afèr konm sa : sa in bann provokatèr, é la plipar d’tan, la polis i arèt pa zot é la zistis na poin pou kondane azot.
Mi souvien, mon papa té i rakont, dann batay plantèr pou in méyèr partaz la rishès la kane, l’avé dan l’èst in bononm té i koz pli for ké toulmoun, lété dan tout baraj, é mèm zot é i di li v’amèn son sab pou koup la tèt l’izinyé. Bon pou sa mèm ! Mé kan zandarm l’arèt bann plantèr, zot té i pans nora arèt lo boug an promyé, mé mank de po, la pa arèt ali ditou, é bann plantèr arété lété kondané, sof ké zot la pa fé si tèlman déga dan l’izine épi dann shomin.
Toultan sa lé vré, é kan in pé lé arété, kondané, karséré, ou lé a d’mandé si zot lété pli koupab ké lé zot, sak la pa gingn okin dézagréman dan l’afèr. Donk, i fo fé la par rant bann provokatèr é sak la révolt lé léjitime, pars na in bonpé, si zot i révolt, sa i vé dir zot i an pé pi afors siporté. Donk, si bann z’asosyasion la parti manifès dovan la prizon pou dir, la réprésyon la pa in bon solisyon, la pa lo sèl non pli, dann in révolt sosyal, banna na rézon. Mi koné pa si d’moun la bien konpri zot mésaz, mé sanm pou moin, i pé rézime konm sa : i fo pa konfonn bann z’inosan èk bann koupab.
NB : In révolt i pé z’èt lézitime konm pa. Si èl lé lézitime, i fo pa konfonn aèl avèk in révolt pa lézitime. La difikilté, sé pou dékod l’afèr, mé la réprésyon i sousyé pa d’sa.
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple » In kozman pou la rout « De kok i shante pa dann in mèm park poul » Système à (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)