I fo pa konfonn viktime avèk koupab, manipilé èk manipilèr

27 novanm 2010, sanm Justin

Somenn passé, la brak ankor fanal déssi lilétrism. Pars l’INSEE la donn in nouvo shif a popré parèy ké l’ansyin pou signal sa in gran problèm pou nou. L’èr-la, toute sak té i vé la fé son romark, la donn son solisyon. Inn la di, nout tout lé résponsab. Nout tout ? Sansa, in pé lé plis résponsab ké d’ote ?

D’abor inn, sak la fé konm si lo pti marmay La Rényon, kan li rant lékol, li konpran la lang Molière, li parl la lang Voltaire, mèm li partaz la sivilizasyon épi la kiltir bann pti Fransé la mèrtropol. Alé oir ou !

Dézyèmman
, sak la déside nana byin lontan fé disparète la lang kréol, konm zot la près gingn fèr avèk tousa bann lang demoun té i parl dan la France, é dan z’ot idé, té i falé fé konmsa isi. Si sa la pa la kouyonis vanté !!

Troizyèmman,
sak la déside koup la sosyété an dé : sak la trap l’asansèr sosyal in koté, é sak la pa gingn trapé l’ot koté.

Armète èk sa,
sak la dévlop in politik l’asimilasyon kolonyal, pou rash dann nout kèr mèm l’idé nou lé Rényoné, l’idé k’nou nana in kiltir valab galman.

Arzoute ankor,
sak té i kroi, nou isi dann l’oséan indyin, nèf mil kilomète distans la Frans, nou té kosté sanm èl, épi la distans, sa i konte pa.

Nou v’arète la pou zordi, pars noré ankor pou di é rodi. Mi pans sa lé sifizan pou di, siouplé, mète pa toulmoun dann mèm panyé, bann viktime épi bann koupab, bann manipilé épi bann manipilèr, sak i zoué èk lo fil pou fé dans bann poupète épi bann poupète zot mèm.

Justin


Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus