I koné pa mo pakt kolonyal don ? Sa l’apré zanbèk nout dévlopman opi dé tan é dé tan

13 févrié 2019, sanm Justin

I parétré La Frans la anvoye pou nou in boug kanifyé pou fé bèss bann pri isi La Rényon. I di li la mète an gard bann monopol épi bann oligopol konmsa va fé présyon dsi bann pri.

Boukané, shominé avèk la présyon v’alé.

Mé, i parétré kant mèm néna in zo dan la krèm. An touléka si na poin in zo, i rosanm bien. Pti problèm : bann pri d’apré sak i di lé lib… Lib ? Sa i vé dir sirtou bann zinportatèr, bann rovandèr, épi tout sak i bate do bèr pou lish z’ot doi… i fout aou d’dan konm zot i vé, san done aou la pèrmisyon pou fé valoir out poinnvizé.

I di la vi lé tro shèr ! Tro shèr oui, mé sé in késtyonn moné-si ou i gingn trépé la vi lé touzour tro shèr pou ou. Kan i di karant pour san bann famiy lé dsou lo pa d’port la povrété, ébin pou zot la vi lé touzour tro shèr é zot i gingn pa asé lo pourkoi. Mé kan i di dis pour san d’moun i gingn konm sinkant pour san bann rényoné zot i mank pa d’arien zot.

La pa so dis pour san la i soufèr la povrété bien sir. Zot lé a lèz konm blèz é lé zot lé pa dann mèm ka.

Astèr mi oi déza kosa i sava fé. Pou moin i sa roul anou kari sou d’ri avèk lo famé patyé la ménajèr. Dopi dann tan kospar néna so famé panyé la mé konm i di la pa arzout do bèr dsi nout zépinar. Final de kont lé parèye.

Plis i shanj é plis lé parèye ! Kroiyé moi é fouté vou d’dan !

Lé vré mi kroi pa pèr noèl, mé moin néna lo santiman lo mèm z’afèr i sava ariv ankor. Pou kosa ? Pars nout sistèm ékonomik lé konmsa é pa arienk jordu : i mank anou nout dévlopman otosantré ! I mank anou nout dévlopman tou kour ! Nout dévlopman lé posib, nout dévlopman otosantré lé posib é poitan sa i éspass pa konm ni vé é la pa Tousa pou kosa ?

Pars lo sistèm l’apré zanbèk anou dopi dé tan é dé tan é zanbèk-la pou nou sé in pakt kolonyal sansa néokolonyal é sa sé lo mèm zafèr : topète morète !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus