I pé di galman : Banna ossi, sar noute péi demin !

20 out 2009, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :

Mon shèr nové, mon spès salté,
Moin lé sir, sa lé pou konm lo déssi fèy sonz. Sa i fé pa ou aryin. Ou i dovine pa apopré kossa mi vé dir ? Ou la zamé parti dovan la porte lékol, pou oir tout so bann marmay komor, rantré, sorti, kriyé, guélé, zoué nout prop zé konmsi zot lété lo mètr, issi, shé nou. Toute kalité nassyon, na l’droi anvayir anou don ? I tyindré k’de moin, mi kalotré tousa bann valal-la… épi ou ansanm, pars kan na in n’afèr lé pa bon, sé k’bann rouj-de-fon la bour z’ot né d’dan. Pran sa pou toi !

Justin la fé pou répons :
Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr, mi trouv ou na la boush tayé pou dir la movèzté. Kossa ou nana pou roprosh bann marmay-la ? z’ot kozé, z’ot koulèr, z’ot lodèr, z’ot ti shové boulon ? Matant, si i komans konm sa, la pa loin toute i tyé inn-a-l’ote issi. Nou sé in nassyon bigaré, nou sé in nassyon mélanzé, nou sé nassyon zanbrokal, nou sé nasyon lark-an-syèl : sé nout jéni, sé nout valèr… Toute sak i ariv i vol pa nou aryin ! Kontrèr i anrishi a nou ! Matant, bann ti komor, bann ti maoré, i rapèl dann mon mazinassyon koman moin la viv kan moin lété pti : lo zé la rou loto, la shass zoizo kou d’flèsh, épi toussa frui nou la kass kou d’galé, toussa kann nou la sissé… Fransh vérité, banna sé moin, banna sé ou, banna sé noute kouzin-kouzine. I pé di galman, banna ossi, sar noute péi, domin.

Justin

L’ésplikassyon inn-dé pti mo :

Zanbrokal : in bon manzé mélanzé.
Shové boulon : shové rossor, shové krépi.
Lo déssi fèy sonz : lo déssi la plime kanar.
Nassyon l’ark-an-syèl : na tout koulèr la-dan, na toute ras, toute kiltir


Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus