Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
26 séptanm 2020, sanm

In pé listoir pou komansé :
Si moin téi doi parl azot louis lo katorzyèm mi diré solman inn - dë zafèr-an loukan listoir par lo pti bout o long vi. Inn, li la aboli lo l’édi d’Nantes pou ashèv fou dézord dann roiyome, é li la ankouraz In sèrtin Kolber pou fé lo promyé kod noir-1685- pou moin in gran krime kont l’imanité… Konm tout bann roi li l’amenn inn vi an batonn shèz épi momandoné li la maryé avèk madam de Maintenon é dann Paris demoun téi di sé pou fé pénitans dsi l’do bann fransé-donk dsi l’do s’lé zot.
Kosa sa i vé dir ? sinploman kan ou lé fotif tout in parti d’out vi é ké ou i ariv l’az la mor i komans fé kass kou déyèr out do, ou i vé ratrap aou-i apèl sa rashète out vi - konm ou sé lo roi é ké par définisyon ou néna rézon ébin ou i fé soufèr lé zot épi ou i grinn shaplé, ou i fé la pénitans, ou i di gro grin-pti grin-malingrin kolingrin konm nou té i di pou farsé étan pti, étan marmaye dann la kour lékol.
Pou kosa mi di sa zordi ? Pars na pi lo roi dan La frans mé néna bann désandan, bann prézidan la sinkyèm répiblik é banna néna in gro problèm avèk in pti virus. konm la démokrasi sé lo kadé zot sousi, épi ké zot lé pa kapab asir bann misyon l’éta i doi asiré, oila ké zot i vé fé pèye bann fransé é sirtou dann landroi demoun lé fronté konm Paris sansa Marsèye. Pa pars la pa ékout azot konm ki fo, mé pars la bien ékout azot é na poin lo rézilta atandi an o lyé.
A ! Mézami, pou moins ké sa néna in roi la pèrd son parti sipèryèr. Antansyon mi di pa i fo koup son kabesh mé fitintan lo pèp fransé téi rézonne konmsa. In provèrb pou fini : afors alé a lo, kalbass i kass. Ni artrouv pli d’van.
Nb Moin la fine déza ékri moin néna konm lidé an o lyé i vé fé pèye lo pèp rényoné son soumisyon pars in mète lékol, kan na poin lo rézilta k’i fo, li pini lo zélèv mèm si sète-la la aplik son métode pou aprann lékol. Mi pans nou va an parl désa pli d’van.
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)