Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
7 désanm 2019, sanm

Zot I koné, dann tan moin lété marmaye é suivan la sézon l’avé dé shoz téi fé pèr anou é nou té toultan apré domandé kèl tablatir i sava tonm dsi nou, bann ti, bann pov, bann san protéksyon. An parmi bann zafèr-la l’avé zistoir Fanm san tète. Mèm zordi kan mi mazine sa Fanm san tète-la, mon dan i klak, mon manm – bra épi zanm - i mète a tranblé konmsi pou bate amoin atèr. Fanm san tète, mi pé dir aou, ou la fé pèr anou souvan défoi étan marmaye par raport lo ménas ou té i fé pèz dsi nou.
L’avé inn foi, pou inn bone foi, Mésyé lo foi, a manz son foi èk in grinn-sèl.
L’èrla nou la fine ariv moi d’zuin é mi an souvien bien téi fé fré plizanplis épi téi fé noir bonèr. Dann tan-la nou téi sava katéshis légliz Boidnèf, zis an fas lékol é dsi in bité vèye pa koman. Kan nout ti bann téi rant katéshis lé katrèr parla, donk l’avé poin arien pou fé pèr anou sof pétète kan dé troi soular l’apré bataye dovan la boutik Mo-hinr.ankor, nou l’avé zis in pé la krintiv mé pèr mèm ? Sa té in n’afèr téi ariv pa nou. Sa sé kan ou i rant katéshis, mé kan ou i sort la pa parèye ditou. I komans fé in pé noir. I komans fé in pé fré. Arzout èk sa tout sort brui ou téi antann lo soir d’somenn.
Bann ti fiy téi komans déza fé in pé d’priyèr é bann ti garson in pé lash i komans pran la kours pou pa tonm dsi la Fanm San tète, pou pa fé in movèz rankont. Zistoman soir-la l’avé konm in kélkshoz té pa klèr : an touléka sé sak lo van té fé konprann anou, dann lo bann brui la natir i fé kan li osi li lé pa si trankil ké sa. Konm moin la di azot bann ti garson l’avé kour d’van é sépa pou kosa, mé lo pli rapid an parmi la band-Ary Pate tort si mi tronp pa-an kasan lo koin la rant an bèf dann kékshoz li té i atann pa é li la bate aryèr an irlan : « A ! Mondyé momon, la fanm san tète la anbar amoin shomin ! » Ala trin onz an montan pou li, pou zozèf, pou Rolan ronron épi pou d’ot. Ankor-la bann té promyé si tèlman zot l’avé kour vite.
Ala zot i artourn légliz. Rozman lo prète lé ankor la é la grap marmaye i fons dsi li pou réklam son protéksyon. : « Mon Pèr, mon pèr, zot ikriye for mèm, Fanm san tète la anbar shomin Ary Pate tort ! Protèz anou mon pèr ! Nou lé dann danzé ! »
Kriké ! Kraké ! Kriké Mésyé ! Kraké Madam !
Lo Prèt i arvir azot : « Mé zanfan Fanm san tète la pi sa koméla ! Afèr zot la pèr konmsa ? Domin soir vien kominyé. Aprésa Bondyé an pèrsone va okip lo Fanm San tète. La pa bézoin la pèr in n’afèr konmsa ! Lo prète i di. Zot na ka résite la priyèr an désandan zot kaz. Oté, ala bann marmaye la mète an ran par dé par troi épi la grinn la priyèr an désandan : la grenn Zé vous alu Marie ! La grenn zé kroi zan Dyé ! La grinn lo zakt kontrisyon.
Anfin tout lo pti group an priyan for vèye pa koman la nyabou rant zot kaz an sékirité pou lo promyé soir… Mé domin é aprédomin, é apré ankor………
Dézyèm morso la fini-troizyèm morso v’ariv biento.
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple » In kozman pou la rout « De kok i shante pa dann in mèm park poul » Système à (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)