In fron pou marsh dann shomin nout dévlopman réèl

21 séptanm 2016, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, mi antan bann rouj apré krétik mésyé Hollande. Sanm pou moin zot i vé bril la paye avèk sosyalis. Mi di pa arien pars mi oi pa zot apré ralyé la droit ni l’éstrèm droit. Mi oi pa zot non pli tousèl konm zoizo dsi la bransh. I parl azot Mélanchon é sé l’èr ké zot i fé lo difisil ankor. L’èr-la, mi di dann mon kèr, kosa so bann fou l’apré rode ankor, konm di lo kont, si i fo inn koz pou la mor, moin na konm l’inprésyon zot lé an plinn dan. Sé vré k’in pé i di, i vo myé ète tousèl ké mal akonpagné, mé sa sé dan la vi, pa dann la politik, koman-koman, é mi pans sé konmsa ké zot i fonksyone dopi lontan. La pa sa la politik d’inyon ? La fine dévir lo do avèk sa osi ? Z’ot ka lé grav. Tok ! Pran sa pou toi !

Justin la fé pou répons :

Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr, mi antan bien sak ou i di, é sa i anpèsh pa moin fé travaye mon tèt la dsi. Konm nou lé famiy, mi pé dir aou, mèm si ou i trouv sa sé in dyaléktik la po d’patat, mi pé kant mèm éklèrsi out manyèr oir anou :

- Dabor nout parti l’avé bézoin rofé son bann z’analiz dsi nout sityasion ké sé in sityasion néo-kolonyal é sé sak li la fé avèk son broshir « 70 an »

- Dézyèmman, nout parti l’avé bézoin tras lo kontour d’in politik dévlopman an déor d’lo sistèm néo-kolonyal é sé sak li la fé avèk son 25 propozisyon.

- Arzout èk sa li l’avé bézoin in l’institisyon : l’asanblé inik, avèk pou son l’ékonomi in prinsip la libèrté d’komèrs avèk l’ékstèryèr.

- A bon ! Eskiz amoin, mi san oui i sar parl amoin l’égalité réèl. Bin m’a dira ou sé pou nou lo moiyin finans nout dévlopman.

Astèr, ni propoz tousala bann rényoné é ni di azot alon fé in fron pou sort dann l’éta ké ni lé, é marsh dann shomin nout dévlopman bien réèl sète-la. Tok ! Pran sa pou ou !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus