Canne à sucre à La Réunion : il est temps de tout revoir
21 septembre, parSortir du système néocolonial de simple fournisseur des profits d’une société exogène
Kaf pa vilin manyèr !
4 décembre 2010, par

Mi souvien dann la kanpagn zéléksyon réjyonal, inn-dé pèrsone té i pran azot pou in bann gran-grèk l’avé bate tanbour dann in gran zournal kont la MCUR, la Mézon bann sivilizasyon épi l’inité rényonèz. D’apré sak zot té i prétan, projé-la noré plito diviz nout péi ké ranfors son l’inité. Dépi sa, la tras in kroi* déssi la MCUR, é ni atann touzour bann projé kiltirel la Droite k’i mète anlèr nout l’inité. Mé konm sèr Ann, ni oi pa aryin vénir.
In drol minis la Kiltir !
Mi koné pa si sé in sign ou kosa, mé demoun i di méssyé Didier la trouv in l’antroprénèr ponp finèb, kaziman in krok-mor, pou déguiz an éspésyalis la kiltir. Pétète banna la déside abandone nout kiltir bien vivan pou garde solman lo folklore dann tan lontan. Dann tan, kan la rouvèr téat Sin-zil, in lorkès sinfonik zandarm la vni zoué in drol dé "Mon mari péshèr". Té i falé antann pou kroir : lo kadans mal kadansé, lo l’instriman pa fé pou sa... Mon kamarad Zanbash, konm zot i koné in drol pistolé, la di amoin noré été myé si té i zoué « tonton Pyèr koné zoué vyolon, la fès poul gingn sézisman ! ». Avèk bann l’instriman-la, noré été pa mal, solon li !
In politik divizyon !
Nout kiltir zordi i tyinbo kont nout zansète, pars zot i koné, nout zansète, sé nout rasine. Li tyinbo kont galman la lite lo pèp rényoné la améné pandan tan-é-tann zané pou son droi. Konmsa bann group la lévé ! Konmsa maloya la gingn in gran distinksyon avèk l’UNESCO ! Konmsa bann zénérasyon zartis sak i lèv zordi i pran soutyin déssi bann zarboutan nout kiltir. Konsèy réjyonal koméla, pou son par, i sèy zoué inn kont l’ote : partou ou i antan i monte séga kont maloya, i vé pa antann parl l’inité lo pèp rényoné, i bate rasanbleman bann zartis pou ansèrv de zot konm produi touristik. I dévir lo do avèk la lite, pars konmsa i éspèr folkloriz nout kiltir, transform ali an mor-vivan.
Dèrnyé kou d’pyé bourik ! Dann in rapor pou l’IRT, i atak bann Rényoné zot z’ansète i sort l’Afrik é i déklar zot la pa in bon vitrine pou La Rényon. Kaf i dovyin danzéré. Fi in tan, in shantèr té i apèl Rasimbazafy, la fé in romans té i di konmsa : « Kaf pa vilin manyèr ! ». Sa té in gayar romans, é in bon prinsip pou nou, pou nout l’inité.
*Konm la romans Ziskakan i di « Zordi la pli é domin solèy, zordi mi pliy, domin mi révèy ! ».
Justin
Sortir du système néocolonial de simple fournisseur des profits d’une société exogène
Toute bann léktèr zoinal Témoignages lé sirman o kouran dsi litilité roplante bann pyé d’boi pou anpesh lo dérègloman klimatik. Sé in problèm gaz (…)
In kozman pou la rout
Le Président américain recevra bien son homologue chinois, le 24 septembre 2026, comme il l’avait exprimé, lors de sa visite en Chine, en mai (…)
La limite de +1,5 degré risque d’être dépassée
La limite de 1,5 degré de l’Accord de Paris bientôt franchie
Impact de la crise climatique mondiale dans notre pays
Projet de désindexation des pensions sur l’inflation
Forte houle : l’océan rappelle les limites du béton
2016-2026 : 10e anniversaire de la disparition de Paul Vergès.
Le monde a changé, et La Réunion ?
Le monde a changé, et La Réunion ?