In l’istoir i ékri galman èk larm lo san !

2 octobre 2012, par Justin

Dimansh, moin té kontan pars moin té an parmi mon bann kamarad. Pa inn-dé grin, mé in gran kantité dmoun... L’èr-la, moin la bien ékout azot, é moin la pans, si lé konm sa, si konm in pé i di, nou lé mor. Pardon éskiz, mé lo mor lé bien vivan.

Bann jèn, bravo ! Mé bann z’ansien, dis foi bravo. Pars mi koné in bout zot shomin, é mi koné osi, zot shomin té pa fané èk pétal roz. Dan zot shomin l’avé z’épine é plis ki an fo. Fransh vérité, kan ou i oi inn, ou i kakil in n’afèr, in n’ot, ou i kalkil in n’ot afèr... Momandoné, in tralé z’imaz i vien, i bouskil inn-a-l’ot dan out mazinasyon, i vien dan out kèr an sakad bouyon lo san. Ou i rapèl bann nèrvi, bann kas-an-fèr, sous-préfé Cluchard dann Por, Perreau-Pradier apré fatig anou avèk sa shèr é dous Frans… ou i oi dovan out zyé CRS apré asom de kou Paul Vergès dovan la méri Sin-Dni. Na inn la pas son min dovan lo zyé nout kamarad, konm té i bat pa, li la di : "Asé ! Li na son kont ! Li bouz pi !"... Kinz mars 1959 ! Ou i ropans bann la polis dan la kour Basile, bann frodèr, bourèr l’irne, nèrvi kondané. Ou i majine la lit bann plantèr, bann travayèr, bann fam. Ou i rapèl lo brui kou d’galé dsi la tol an plin rényon.

Dan out l’éspri, i vien lo kozman in moun la di : "éro ordinèr". Ou, in bann éro ordinèr ! Sa mèm nout parti, é konm i di ankor, "in bann éro sa i mor zamé !".

A biensir, nana sak i koné pli myé. Nana sak i éstime zot na lo droi zizé. Sak i kroi zot sipèryorité intéléktyèl, épi zot i ékri sa dann zournal la droit. Lé inportan sa ! Sa i fé gonf zot shoviy sa ! Zot i ékri in l’istoir zot i koné pa, pars pou in pé, La Rényon i komans kan zot la mèt lo pyé Zilo sansa kan zot la kriyé pou sort dann vant zot momon. Oubli pa in sinp z’afèr : nout l’istoir, mésyé zé dam, sa i ékri pa èk l’ank noir. Sa i ékri èk larm la joi, èk larm kouraz, larm la lit, mé galman èk larm lo san.

Justin


Signaler un contenu

Un message, un commentaire ?


Témoignages - 80e année


+ Lus