In monstré fénoménal ! Sansa in l’érèr ? Pétète sé moin k’la rézon !!

13 zwin 2014, sanm Justin

I paré nana ankor in bonpé bébète dsi la tèr, demoun la zamé vi,i koné mèm pa si i égzis. Nana sak lé pti konm bann z’insèk inkoni. Tazantan i trouv in pti mizing gronouy. Nana sinz osi demoun la pankor vi, mé la tandi dir k’i égzis. Zot i koné dann liv Tintin i anparl in Yéti, i apèl ankor sa lo l’abominab om dé nèz. Moin lé sir in pé rant zot la antandi parl "Big Foot"- gran pyé- in gran sinz i égzis, pars la fine trouv la mark lo pyé mé la zamé vi...la sèy tir foto mé la pankor gingn frap ali-si mi tronp pa !. zot la tandi parl lo monstr Lockness ? I pré sa lé la-ba dann l’ékos. Tout fason, moin lé sir zour apré zour va trouv bann bébète an plis, mé an mèm tan i an apèrsoi na in pé i disparète par raport lo mové l’èr, par raport osi zot na zènmi é zot lé pi an kapasité vanj kont li.

Solman na dé foi, ou i lir dé shoz é ou lé a d’mandé si sa lé vré pou vréman, si sé d’la mantri ou koi. ou i domann aou osi si bann savan la fé in bon diagnostik sansa in mové. Dann in zournal "la dépèche" mi sort aprann in z’afèr bien inkroiyab...I paré bann savan l’avé mète in kaptèr GPS dann léstoma in gran rokin blan é in bon koup de tan apré zot la rotrouv lo kaptèr dsi in plaj. Donk, pou zot lo rokin la krévé, mé kosa l’ariv ali o jus ? Banna la lir lo kaptèr apré zot i romark lo rokin la gingn la fyèv. Aprésa ankor zot i romark li la plonj ziska sisan mète profondèr, sansa kék shoz la ral ali an vitès dann fon la mèr. Kosa l’a aral ali konmsa ? L’èr-la i fo zot i pèz inpé zot kèr, si posib boir in pé la tizane matrékèr. Pou koué ? Pars d’apré sak bann savan i di, lo gran rokin blan troi mète longèr, in bèl bébète la manz ali : in sipèr gran rokin kanibal é tou kapab manz ali ; in siper-monstré kapab manj in monstré.

Lé vré, lé pa vré ? Banna la fé in l’érèr sansa non. Pou koué mi di sa ? Pars dé foi i di kékshoz, épi sé in l’érèr.Alor, figuir azot, konm sa la éspas dann l’oséan koté l’Ostrali, bann péshèr la gingn in kap-kap vèy pa. Moin lé sir é sèrtin banna i fé mové rèv dann zot somèy, moin lé sir zot i kri o sokour, zot i apèl zot momon désédé, pars si sipèr-monstré la, i égzis,zot i rann azot kont zot lé pa an sékirité,é zot i domann si zot sorti an mèr, sé pa zot dèrnyé sorti é kosa lé kapab ariv azot. Moin pèrsonèl mi èmré pans la fyèv la mont a la tète lo rokin épi li la plonj dann fon la mèr pou rafréshi, konm li la dsann an vitès, sa la fé in présyon dsi li, si tèlman son l’éstoma la vir vant anlèr épi li la dégobiy lo l’aparèy, é bann savan la trouv lo l’aparèy dsi la plaj. Mi préfèr kroir sak mi di, plito ké sak bann savan i di, mèm si mon kozman lé pa tro syantifik...mé pétète sé moin la rézon.

Justin

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus