Un triple anniversaire de portée mondiale
18 juillet, par4 septembre 1996, 4 novembre 2016 et 12 novembre 2016
21 févrié 2014, sanm

Shomin Gran-boi, sa lé long, ti-pa, ti-pa n’arivé ! Mi pans, konm moin, zot i koné bann parol maloya i di sa mé mi koné pa ,si zot la fine fé travay zot koko dsi kozman-la. Moin oui, pars, pou moin sa i fé parti la filozofi rényonèz. Pou moin sa té i anons lo mouvman bann zésklav pou gingn la libèrté é konm l’avé poin lo droi di kruman lé shoz, té i fo makiy sa an parol maloya. Sa la pa in promyé nouvèl pou zot ? Sanm pou moin ! Mé nou va anparl sa in n’ot zour dsi bann téknik-la, pars zordi mi vé anparl in késtyon laktyalité, inportan pou moin, é pou in bonpé rényoné.
Kosa i lé ? I konsèrn kisa ? I konsèrn nout bann konpatriyot égzilé konm di lo kont par la fors épi par la riz dann dé-troi kartyé aryéré La Frans, avèk in sirkontans agravant : banna lété ankor marmay : mil six san katrovin marmay , lo pli pti l’avé sis moi, lo pli gran katorzan par-la. Bin banna i lite é konm moin la di an o la, zot lite i avans pazapa. Na poin lontan sé in éstati Bertrand Boyer ké la mète la-ba Zilo, l’androi légzil la komansé épi landroi ousa li la fini. Pa bien fini pars i koné pa tout la dsi é i koné pa kèl l’avnir banna la trouvé. i koné pa ankor bien lo déga la fé dann léspri nout bann konpatriyot : in paz nout listoir la pankor bien dékodé ziska zordi.
Dan la somenn, la roganiz in déba dovan bann dépité fransé pou anparl de sa. Sak la désid sa la pran in bon linisyativ, pars lé bon, sak i apèl la roprézantasyon nasyonal i diskite la dsi épi i fé konète lo péi kosa l’ariv plizyèr santène nout bann konptriyot étan marmay. In désizyon mémoryèl , in pé la di, donk pou mète dann la mémoir bann fransé sak la éspasé, é pou mark sa noir dsi blan dann listoir...Moin la fine di kosa mi pans dé sa : té i falé, sanm pou moin, anvoy lo maksimom demoun dan La Frans pou aféblir la lite libérasyon nout pèp rényoné, é mi pans nana dé shoz pou di la dsi. Nana pou débate !
Sak la éspas dovan bann dépité fransé sé in pa an plis dann shomin la vérité épi la réparasyon..Konm di bann parol maloya:shomin Gran-boi sa lé long, ti-pa, ti-pa n’arivé !In pa an plis dann la marsh an avan bann zanfan La Kreuz.
Justin
NB : Domaz bann dépité la pa vote sa dann l’inanilmité, pars té in afèr i mérite, mi pans.
4 septembre 1996, 4 novembre 2016 et 12 novembre 2016
Mézami na pwin lontan mwin té apré rogard bann nouvèl lafrik… La politik biensir, la pé, la guèr, lékonomi é mwin la antann in konvèrssassion rant (…)
In kozman pou la rout
Démographie, mondialisation de l‘économie et innovation technologique
Investissement de 424000 euros en partenariat avec les fonds européens gérés par la Région Réunion
Vingt-neuf pays ont signé jeudi à Shanghai un accord portant sur la création de l’Organisation mondiale de coopération en matière d’intelligence (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Création du Port Sec III
Qui peut prétendre à une antériorité à La Réunion ?
Relance du projet ferroviaire
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
Bann modékri andann forom
21 févrié 2014, 08:05, sanm Benoît BLARD
sak foi mi lir in nafèr si zanfan la Krèz, mon san i fé in tour ; pars i tous a moin tro prè ;oui koné egzil konm sa ou konm si egzil sé egzil ;
mi koné ke mon monmon lé mor an 1966 ; moin lavé 23 zan ; mi té abit tanpon ; moin té sové ; moin la parti larmé an Frans zistoman po tanté fé zétid...
dérièr, lo vié(53 zan), vèf, i arèt travay la tèr po véy son 8 marmay navé ant 16 é 5 kan ; zasistant sosial i ant dan lalé idi :"monsieur, ou lé vèf, oua giny okip tout so bann zanfan ?"
Fourgonèt lé paré po anbarké, anport lapéka plèn dé kaf ou lapèp èlbour ; égzil an Frans dan la nèz po serv zésklav bann Blan dan lé zandroi lé pli rokilé...
Lo vié la giny mèt son lopozisyon ; sinon fami moin lavé pi.
mersi Debré po sat ou la fé mon péi...