In pé la vouli blanshi l’armé, d’ot la vouli i donn azot sinploman z’ot sold. L’armé té blanshi mé olèrk larzan bann noir la gingn la mor

25 out 2017, sanm Justin

I di vintyèm syèk té lo syèk bann gran jéan. Dann tan-la l’avé bann dirijan konm Churchill, Maotzédong, Ho-chi-Minh, lo pandit Nehru lo Raïs Nasser, Staline, l’avé Degol épi d’ot ankor. In bann gran jéan avèk in bann gran kalité mé galman in bann gran défo… Shak foi mi antann parl bann rolasyon Degol l’avé avèk l’Afrik, mi pé dir azot la dépitasyon i pran amoin.

Moin la fine anparl lo fran CFA, la Frans Afrik é zordi mi vé anparl azot mon bann dalon dsi lo blanshisman bann z’armé fransèz l’Afrik. In rash-kèr kan ou i koné sak lo péi i apèl lé droi de l’om la fé avèk bann tirayér sénégalé épi d’ot ankor… Anplis ké sa, mon patèrnèl la vant amoin Degol konm in shèf la rézistans la rakont amoin kan li té i sava an klandéstin pou ékout radio Londres, la vant amoin lo Léopard. Moin la vi mon momon, métrès l’ékol, sèr la min Degol Barachois avèk in sonor « bonjour mon jénéral ». Astèr kan ou i aprann tousala, mi di azot, fransh vérité, sa sé in n’afèr i fé mal pou vréman.

L’ané 1944 l’Almagn nazie lé kaziman batu. Li pé fèr ankor d’tor li mèm, Zapon épi z’ot bann z’alyé. Débarkman dann La Provens i prépar. Dann l’Afrik néna in bann réjiman solda noir l’apré prépar l’atak bann z’alman par lo sid. Sa lé bien é bann z’afrikin i sava libèr l’érop. Lé bien sof ké l’armé i donn dé z’ord pou ranplas bann solda noir par in bann jenn blan. Sak la vi sa, i rakont shak sjenn blan l’avé dovan li in solda noir é lo noir la tir son l’iniform l’armé pou li donn lo blan é lo blan la donn lo noir in l’éspès sirvètman. Kan l’opérasyon té fini lo bann brigade lété bann jenn blan é lo bannn noir laté mète dann in kan.

Kisa la donn l’ord fé sa ? Bann shèf l’armé i koné pa. La poin in l’ord di zour la dsi é lé shoz la fé an misouk konmsa ; konmsi bitanblan bann solda noir té konm dégradé, konmsi té i ziz zot lété pa bon pou libèr La Frans épi l’érop. Zordi banna i di sé lo gran Degol la vouli sa : li la pa vouli bann solda noir sava libèr La Frans. Li voulé pa non pli l’amour la libèrté i pous dann kèr bann z’afrikin ziska zot i réklam z’ot l’indépandans. Li voulé pa larg bann koloni l’Afrik… Pli pir, kan bann solda sénégalé la domann z’ot pèyman, la fèrm azot dann kan é la mitraye azot. Zot la réklam z’ot larzan, la mor zot la gagné.

A ! Lé maléré antann in n’afèr konmsa. La raz lé dann mon kèr kan mi pans kékshoz konmsa é sanm pou moin la ène i doi bril ankor zordi dann l’éstoma bann moun l’afrik.

NB - Mi pans m’a rovnir la dsi, mé sak i vé plis l’informasyon alé dsi youtube é zot va rann azot kont par zot mèm koman l’afèr lé atros.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus