
Une nouvelle prison au Port : une hérésie !
3 juillet, parUne information récente communiquée par le ministre de la Justice Gérald Darmanin concerne la création de nouvelles prisons sur l’ensemble du (…)
10 zwiyé 2019, sanm
Mé zami ; zordi moin néna l’anvi parl léspor. Antansyon, mi sava pa lans lo poi-lé tro tar ! Mi sa pa zoué koudpyé dann balon pars lé pi l’èr. Mi sava pa fé non pli lo roganizatèr d’konpétisyon pars léspor néna son prop sosyété, son prop lorganizasyon é zot la pa bézoin baz dsi moin. Sèl z’afèr mi yèm pa, mi pé dir azot, sé l’inzistis dann léspor. Sanm pou moin, dann léspor-ninport ékèl !-bann konpétitèr i doizète plasé dsi in pyé l’égalité é sa sé in n’afèr, mi aprésyé bonpé.
An pliské sa, néna in n’afèr i tourn an boukl dann mon tète dopi ké mi oi la fason bann zé dé zil lé in pé kontrofé. Zot i rapèl kosa la éspasé kan zé dé zil la fé La Rényon néna katran par-la é dopi tan-la, konm d’ot, moin l’apré fé travaye mon tète pou oir si néna in moiyin pa fé pète dézord dann zé lil Moris. Lo mèm koz i produi souvan lo mèm zéfé, si tèlman-pou moin-lo bann kon disyon lé ankor réini so foi isi pou dézord pété. Mi éspèr moin na tor, mé mi krin moin néna rézon.
Nou va oir la suit kosa sa i sava doné ! Alon kant mèm pèz ti-doi pou k’lé shoz i pass lo myé posib.
Astèr moin néna in n’afèr pou di, moin lé pa sir sa va fé plézir toulmoun mé mi di kant mèm. Mé zami, dizon bann sportif La Rényion i roganiz in gran lékip avèk bann bon kon pétitèr é tou : sa lé valab ! Mé la pa pou sa sar in lékip de frans donk mi oi pa pou kosa zot i sava port drapo fransé. Mi souètré mèm zot i port drapo La Rén yon avèk pétète in pti lankadré blé-blan-rouz.
Astèr pou limn nasyonal, moin lé pa sir i doi zoué limn nasyonal fransé. Akoz pa in l’imn lo zé ? Akoz i zoué pa sa kan i romète médaye ? Mi pans pa sré pli bète k’in shanté La Marséyèz… Mé akoz pa si zot i yèm pa l’iniformité in l’imn pou shak péi : inn pou Moris, son l’imn nasyonal, inn pou Madagascar, inn pou Sésèl, inn pou La répiblik komor, inn pou maldiv. Pou nou alor ? In limn réjyonal pou nou ète in pé kontan kan ni antann sa, pou nou gonf in pé nout léstoma.
Ankor dé pti mo, pou dir azot l’éspor sa i doizète pasifik é si lo bann limn i kass, i briz, i fé koul lo san i vo myé di d’ot parol pli pasifik, pl réspéktyé pou bann pèp, é si posib in bon mizik konm néna tazantan, in bon shanté an group. La pa in késtyonn nasyonalité-la nasyonalité la, sa i pé trouv ayèr sa. : fransh vérité ! Mi pans zordi zorèye inn-dé va siflé !
Une information récente communiquée par le ministre de la Justice Gérald Darmanin concerne la création de nouvelles prisons sur l’ensemble du (…)
Alors que Mayotte subit un enchevêtrement de crises - pauvreté structurelle, dégradation des services publics, conséquences dramatiques du cyclone (…)
La FSU Emploi Réunion tient à rappeler que la mise en œuvre des programmes de transformation de France Travail, issus de la loi Plein Emploi, ne (…)
Mézami, zot i rapèl lo mo kazou ? Mi anparl pa bann vyé roshé konm mwin mé la zénérassion d’apré. Si mi di kazou, kossa zot i oi dann zot (…)
Une délégation du "Collectif des usagers de la ligne Réunion - Comores" a été reçue le 2 juillet à la Région, à la demande de la Présidente (…)
Les cours du pétrole ont connu une nette hausse à partir de la deuxième quinzaine du mois de juin, portés par l’extrême tension au Moyen-Orient et (…)
Mézami, mon bann dalon, mi panss zot i rapèl la mortalité, laba dann Moris, lo gran kiltirèl épi politik Dev Virashwamy ; li lé mor na pwin lontan (…)
Dan noute kiltir popilèr néna bonpé kozman pou dir sa la éspass dann tan lontan… Mi koné pa pou koué, mé mwin néna dan l’idé k’ni viv in pé an (…)
La dette française atteint 114% du PIB au premier trimestre, soit près de 48.800 euros par Français. De fait, des crédits initialement prévus « ne (…)
En 2021, 595kg de déchets par personne sont collectés à La Réunion, soit davantage que dans l’Hexagone (548 kg/pers.). La Réunion se situe au 29e (…)
La Réunion fait partie des régions françaises les plus touchées par les conséquences sanitaires, sociales et judiciaires de la consommation (…)