In révizyonis l’istoir La Rényon, i doi z’ète kondané !

9 novanm 2016, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, majine in kou kosa mi sort lir dann zournal. I paré k’in bann de moun laté an parmi dann l’imèb La Réjyon, épi zot la vote konm in l’intansyon, pou apèl bann pouvoir piblik pou fé in gran mizé l’istoir bann demoun la kontribyé pou fé nètelo pèp rényoné avèk tout kalité d’moun téi sort dann tout kartyé l’inivèr. (Mi san sa i fé plézir aou sa ! Sé sa mèm zot i domann dopi lontan k’i fé ? vré pa vré ?). Mé, lé danzéré détrikote nout l’istoir konmsa. Pou koué ? Pars, si i fé sa, va fini par gnor nou sé in pèp fransé dann l’oséan indien, ké ni vé, ké ni vé pa ! Tok ! Pran sa pou toi !

Justin la fé pou répons :

Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr, in foi an plis, mi apèrsoi bann révizyonis l’istoir nana ankor in viris kontazyé. Si ni di ké bann z’ansète bann rényoné i sort in pé dann tout kartyé dsi la tèr. Lé vré, lé pa vré é si lé vré i fo di i f opa di lé shoz konmsa ? Si ni di isi La Rényon nou la konète l’ésklavaz, l’angazis épi lo kolonyalis. Lé vré, lé pa vré ? Si lé vré i fo déklar konm de koi. Si ni di nou la konète lo rasis dopi près komansman nout l’istoir, i fo di, i fo pa di ?

Si ni di nout lang kréol rényonèz lé éné pars in paké d’moun téi sort in pé partou l’avé bézoin kozé é frékant ansanm, travaye ansanm, konprann lé z’ord travaye pou bien égzékité. Lé vré, lé pa vré ? É si lé vré, i fo di, i fo pa di ? Ou i oi, mon vyé matant l’istoir sé la vérité, l’istoir sé pa la mansonjri. Astèr, lé vré ké bann falsifikatèr té pli nonbré dann nout l’istoir ké bann moun onète, i vé, konm di lo kont, la vérité i éklate. Lé vré l’istoir nout pèp dopi lontan ziska zordi lété galvodé dann l’intéré la propagann kolonyal sansa néo-kolonyal.

L’èr-la, kan désèrtin i vé dénons lo bann mansonz, zot na rézon ! Kan désèrtin i vé réktifyé lo bann z’érèr sansa lo bann déformasyon, mi pans zot na rézon. Mé kan in pé, i vé kontinyé dann lo mansonz, moin pèrsonèl mi pans zot sé dé révizyonis l’istoirva kondane azot. Tok ! Pran sa pou ou.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus