In sèl asanblé olèrk dé, in sinkantène konséyé olèrk san, mi pans sa lé sifizan pou nou !

13 mars 2017, sanm Justin

Trozour moin té apré ékout in moun i prézant konm prézidan la Répiblik an Frans. Li téi di, dan La Frans nana in kantité dépité (577) é in kantité sénatèr (plis 300) é ala ké li propoz diminyé la kantité bann z’élu pars d’apré li in kantité d’moun konmsa pou okip bann z’afèr piblik la pa vréman nésésèr. Mi pans li na rézon, sof k’i fo donn moins de moun plis moiyin pou fé lo travaye zot nana pou fé.

Isi La Rényon, si ou i kont lo nonm konséy édépartmantal é lo nonm konséyé rézyonal ou i trouv près san pèrsone dann dé z’asanblé. Zot i pans pa, nana demoun an tro la-dan. Mi souvien in tan, lo brui téi kour dizan ké nana par-lain kinzène konséyé réjyonal é in kinzène konséyé départmantal k’i travaye pou vréman. Sof, konm moin la fine dir, na poin asé éspésyalis pou ède azot pou fé konm ki fo z’ot travaye.

Pou kosa mi parl bann éspésyalis ? Pars, mi pans toulmoun i koné pa tout z’afèr. In l’égzanp : in konéyé réjyonal. Pou moin li koné pa tout bann matyèr i domann ali pou konète si li vé fé son travaye konm i fo. Sirtou si li aksèp pa k’i roula li dann la farine pou bien fé son travaye.

Donk nou lé près in milyonn moun dann in péi 2500km2 solman. Nana par-la san pèrsone pou okip bann z’afèr lo konsèy réjyonal é lo konsèy départmantal lé konpétan. Tro sé tro : la moityé i fé déza bonpé, mé in moityé bien konsèyé, bien édé, par demoun bien formé. Ala pou kosa kan ni domann in l’asanblé unik avèk bann pouvoir ranforsé, mi pans nou néna rézon é pliské.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus