Face à l’impasse, l’urgence d’une Conférence territoriale élargie pour construire l’avenir de La Réunion
5 août, parPlus de demandeurs d’emploi que de salariés du privé et impact des guerres
25 octob 2017, sanm

Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, d’apré sak mi oi, zot, bann rouj zot i sèye rofé azot-konm i di dann zé kart !-mé zot i vien pa abou. Zot sré tousèl pou pans zot lé inportan é na poin pèrsone, an déor d’zot, i kroi sa. Pou koué sa ? Zot i di, zot néna rézon, mé zot lé tousèl pou di sa. San kass lé kui, ni pé dir, d’apré zot, zot sé in voi i kriye dann dézèr. Zot i kriy, mé pèrsone i antann pa zot, pars zot i kriy dann l’androi na poin pèrsone pou antann. Konm lo kozman kréol i di : rozoir vide i fé bonpé dézord. Tok ! Pran sa pou toué !
Mon vyé matant, k’i koz toultan la boush rouvèr, mi pé dir aou, mi yem pa si tan tèlman kan i gaskone bann parol sakré, mi yèm kan i parl bann problèm tèr-a-tèr-bann problème la svi si ou i vé !
Dabor ni kriye dann dézèr ? Sa lé pa vré ni kriye an parmi l’moun. Ni kriye pou k’i antann anou, ni kriye pou k’i antann ni vé shanj lé shoz isi dsi la tèr ni viv épi lé z’alantour é an kontrèr d’sak ou i pans, demoun i antann anou : kansa ? Kan ni parl l’éshofman klimatik ! Kan ni parl la solidarité rant bann pèp ! Kan ni fé avans nout solisyon dsi tout in takon z’afèr. Konm koi ? Konm maloya épi la kiltir é la lang kréol ! La sékirité alimantèr é kan ni di èl lé posib ni tronp pa. Kan ni parl l’otonomi énèrzétik, ni tronp non pli. Kan ni anons nout vinn-sink propozisyon ni tronp pa.
Kisa la lans la késtyonn lo réshofman klimatik ? La pa nou la lans sa. Kisa la di alon méfyé l’ésplozyon démografik. La pa nou la di sa ? Kisa, dopi in koup de tan i domann tout demoun dsi la tèr méfyé pou pa la mashine i komann anou ? La pa nou. Kisa i di ankor bann pèp i doi konsèrv la komann z’ot l’avnir ? Lapa nou ?
Mi antan tré bien sak ou i di an ou mèm. Ou i di, in parti i pé an avoir rézon si lo moun i done ali rézon, mé pou ou la pa sa zordi… Matant nana in tan pou planté, na in tan pou fé pousé, na in tan pou fé lo flèr, épi lo zépi, in tan pou rékolté é sé tan-la k’v’arivé. Mi dout pa ! Tok ! Pran sa pou ou !
Plus de demandeurs d’emploi que de salariés du privé et impact des guerres
Mézami souvan défoi kan mwin lé an parmi l’moune mi poz amwin késtyon. Mi domann amwin si mi rapèl koman lo moune lété néna in bonpé d’tan. Mi (…)
In kozman pou la rout
L’île-fracture : l’aménagement en question (2/5)
Utilisons nos atouts pour faire baisser les prix et diminuer notre dépendance
Plus de demandeurs d’emploi que de salariés du privé et impact des guerres Face à l’impasse, l’urgence d’une Conférence territoriale élargie (…)
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)
Impact de conflits lointains dans un pays insulaire dépendant de lointaines importations
Alliance entre Paris et Tereos pour exploiter au maximum les planteurs en recourant à l’argent public pour acheter la paix sociale ?
Derrière les fuites dans les réseaux, des choix politiques
Combattre les causes du chômage de masse
Accélération de la crise du système néocolonial