
Une nouvelle prison au Port : une hérésie !
3 juillet, parUne information récente communiquée par le ministre de la Justice Gérald Darmanin concerne la création de nouvelles prisons sur l’ensemble du (…)
25 octob 2017, sanm
Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, d’apré sak mi oi, zot, bann rouj zot i sèye rofé azot-konm i di dann zé kart !-mé zot i vien pa abou. Zot sré tousèl pou pans zot lé inportan é na poin pèrsone, an déor d’zot, i kroi sa. Pou koué sa ? Zot i di, zot néna rézon, mé zot lé tousèl pou di sa. San kass lé kui, ni pé dir, d’apré zot, zot sé in voi i kriye dann dézèr. Zot i kriy, mé pèrsone i antann pa zot, pars zot i kriy dann l’androi na poin pèrsone pou antann. Konm lo kozman kréol i di : rozoir vide i fé bonpé dézord. Tok ! Pran sa pou toué !
Mon vyé matant, k’i koz toultan la boush rouvèr, mi pé dir aou, mi yem pa si tan tèlman kan i gaskone bann parol sakré, mi yèm kan i parl bann problèm tèr-a-tèr-bann problème la svi si ou i vé !
Dabor ni kriye dann dézèr ? Sa lé pa vré ni kriye an parmi l’moun. Ni kriye pou k’i antann anou, ni kriye pou k’i antann ni vé shanj lé shoz isi dsi la tèr ni viv épi lé z’alantour é an kontrèr d’sak ou i pans, demoun i antann anou : kansa ? Kan ni parl l’éshofman klimatik ! Kan ni parl la solidarité rant bann pèp ! Kan ni fé avans nout solisyon dsi tout in takon z’afèr. Konm koi ? Konm maloya épi la kiltir é la lang kréol ! La sékirité alimantèr é kan ni di èl lé posib ni tronp pa. Kan ni parl l’otonomi énèrzétik, ni tronp non pli. Kan ni anons nout vinn-sink propozisyon ni tronp pa.
Kisa la lans la késtyonn lo réshofman klimatik ? La pa nou la lans sa. Kisa la di alon méfyé l’ésplozyon démografik. La pa nou la di sa ? Kisa, dopi in koup de tan i domann tout demoun dsi la tèr méfyé pou pa la mashine i komann anou ? La pa nou. Kisa i di ankor bann pèp i doi konsèrv la komann z’ot l’avnir ? Lapa nou ?
Mi antan tré bien sak ou i di an ou mèm. Ou i di, in parti i pé an avoir rézon si lo moun i done ali rézon, mé pou ou la pa sa zordi… Matant nana in tan pou planté, na in tan pou fé pousé, na in tan pou fé lo flèr, épi lo zépi, in tan pou rékolté é sé tan-la k’v’arivé. Mi dout pa ! Tok ! Pran sa pou ou !
Une information récente communiquée par le ministre de la Justice Gérald Darmanin concerne la création de nouvelles prisons sur l’ensemble du (…)
Alors que Mayotte subit un enchevêtrement de crises - pauvreté structurelle, dégradation des services publics, conséquences dramatiques du cyclone (…)
La FSU Emploi Réunion tient à rappeler que la mise en œuvre des programmes de transformation de France Travail, issus de la loi Plein Emploi, ne (…)
Mézami, zot i rapèl lo mo kazou ? Mi anparl pa bann vyé roshé konm mwin mé la zénérassion d’apré. Si mi di kazou, kossa zot i oi dann zot (…)
Une délégation du "Collectif des usagers de la ligne Réunion - Comores" a été reçue le 2 juillet à la Région, à la demande de la Présidente (…)
Les cours du pétrole ont connu une nette hausse à partir de la deuxième quinzaine du mois de juin, portés par l’extrême tension au Moyen-Orient et (…)
Mézami, mon bann dalon, mi panss zot i rapèl la mortalité, laba dann Moris, lo gran kiltirèl épi politik Dev Virashwamy ; li lé mor na pwin lontan (…)
Dan noute kiltir popilèr néna bonpé kozman pou dir sa la éspass dann tan lontan… Mi koné pa pou koué, mé mwin néna dan l’idé k’ni viv in pé an (…)
La dette française atteint 114% du PIB au premier trimestre, soit près de 48.800 euros par Français. De fait, des crédits initialement prévus « ne (…)
En 2021, 595kg de déchets par personne sont collectés à La Réunion, soit davantage que dans l’Hexagone (548 kg/pers.). La Réunion se situe au 29e (…)
La Réunion fait partie des régions françaises les plus touchées par les conséquences sanitaires, sociales et judiciaires de la consommation (…)