Inn-dé nouvèl l’indyanoséani épi lé z’alantour

4 févrié 2017, sanm Justin

La final la CAN sé dimansh

Foutbal : lo final la koup afrikène bann nasyon i tonm dimansh. Lo dé finalis sé l’Egypt épi lo Kameroun. Dann lo dé domi-final l’egypt la bate lo Burkina-Faso (rézilta apré lo bann tir o bi) é lo Kameroun la gingn son match kont lo Ghana (2-0). Konm l’ané 2008 : sète ané-la l’Egypt l’avé gingn la final kont lo Kameroun. Nou va oir dimansh si i arfé parèy : tout fason, balon lé ron pou toulmoun é nou va oir sa dimansh.

Mèrkrodi promyé févriyé Moris la fète lo l’abolisyon l’ésklavaz

Lo nouvo promyé minis morisien Pravind Jugnauth la prézid lo sérémoni ofisyèl l’abolisyon l’ésklavaz. L’èr-la li la lans in apèl lo pèp morisien. Ala in l’ékstré sak li la di moin la pran dann zournal Le Mauricien. Li la di : « Pu kontinye mo misyon à Moris, mo pu bizin kudemin de tout mo bann frer ek ser… mo kapav razure zotte ki à travere travay ki ine démarré par sir Anerood kuma Premye minis ki mo pou kontinye. Developman pou vini ». L’anivèrsèr l’abolisyon lé féryé dopi bann z’ané 200kan l’avé in gouvèrnman MSM-MMM dann lo péi. In présizyon : lo l’ésklavaz té aboli l’ané 1835 dann l’il Moris, trèz z’ané avan lo dézyèm abolisyon isi La Rényon.

Lo sid Madégaskar i kontinyé soufèr la fain

Konm nout bann léktèr i koné in milyonn moun i soufèr la fain dann sid Madégascar. Lo tan la soudir rant dé rékolt lé dopi in bon koup de tan in pèryod difisil pou nout bann kouzin dann sid. D’apré sak moin la lir dann bann zournal lo péi lo gouvèrnman, mèm bann z’organizasyon internasyonal, é pa arienk zordi i ariv pa trouv in bon stratézi pou dévlop l’agrikiltir dann lo sid. Kan Paul Vergès lété prézidan la réjyon l’avé touzour in l’ède mé koméla-mi di é mi ardi - na mèm pi in ptit pansé pou nout bann frèr. Gélita Hoarau la ékrir lo prézidan Hollande pou domann l’ède La Frans mé mi antann pa bouzé. Tout fason Madégaskar sé in péi rish mé ziska prézan la pa gingn fé sak i fo pou in bon dévlopman lo péi.

In délégasyon shagos i vien pou partisip lo névyème kongré lo PCR

Yèr, vantredi 2 kamarad shagos l’arivé pou partisip lo kongré lo PCR, ti-frèr in l’ansien dann la lite épi in jenn kamarad. Olivier Bancoult la pa gingn vnir pars li nana in randé-vou inportan li la pa moiyin dékalé. Lo kongré sé dimansh é bann shagosien nora l’okazyon pou fé antann la voi z’ot nasyon ékspilsé dopi talèrpré d’sinkant z’ané.

PadportChagos9e Congrès du PCR

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus