Inn-dé pti mo dsi Madégaskar, dsi la solidarité avèk bann patriyot malgash, dsi l’onèr é dsi lo dézonèr…

3 avril 2019, sanm Justin

Matant Zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon spès salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, mi sar poz aou in késtyon é moin lé sir sa i sava mète aou an kolèr. Sé pou domann aou, pou kosa sé dèrnyé tan néna in pé rant zot i intérèss in l’évènman l’ariv Madégaskar l’ané 1947. Pou kosa, konm ki diré arienk koméla i fé l’èr zot-bann rouj-de-fon - zot i dékouv zot néna in kourann lamityé avèk bann malgash la lite pou lindépandans zot péi san gingn lo lindépandans. D’ot ké zot la gingné ! Alor pou kosa zot i fète pa bann moun-la ? Tok ! Pran sa pou toi !

Justin la fé pou répons :
Mon vyé matant k’i koz touzour la boush rouvèr, la pa pars ou lé pa o kouran d’in nafèr, ké lo zafèr lé konm ou i kroi li lé. Si mi di aou zordi nout parti sé in parti anti-kolonyalis é li la touzour vanj an solidarité par raport bann pèp dominé, ésploité épi oprimé. Ou i pé kroir amoin si ou i vé,-ou i pé galman pa kroir amoin é sa i fèr ar pa moin ni fré ni sho.

Mi pé rafréshi out mémoir in pé si ou i vé :
Si mi di aou, Raymond Vergès, kan li lété dépité, li téi sava manj a la tab bann dépité malgash alé oir bann dépité fransé téi prépar azot pou fé jète troi dépité malgash Ravouang, Raseta, épi Rabemanjara dann la prizon. Ou sré étoné si mi di aou lo zèst Raymond Vergès téi vé dir sinploman : nou lé dakor avèk zot, sé zot ké ni soutien.
Si mi di aou ankor nout parti avèk l’akfm la viv an solidarité é mi rapèl kan, jenn marmaye, moin té i sava pou ramass larzan pou lo komité solidarité avèk Madégaskar. Mi pé dir aou ankor é pa arienk in foi moin la vu Gisèle Rabeshala in gran patriyot malgashine isi La Rényon dann l’antouraj Parti kominis. Sé la k’lété son bann zami, pa dann kouloir la proféktir.
Si mi di aou, ni an parl Francis Sautron in éro pou bann patriyot malgash – li té mèm mèr Diégo Suarèz épi li la gingn troi foi zéléksyon.-in gran sinikalis CGTR é in kominis rényoné. Mi pé ankor anparl aou bann jenn rényoné La Frans la anvoye pou réprime bann malgash é zot la rofiz fèr in n’afèr konmsa. Moin lé déza fine ékri inn-dé modékri dsi Louis Leichnig in vré zami pou bann malgash révolté…in gran rényoné épi in gran kominis.
Astèr mi pé dir aou in n’afèr : l’ané 1947 larmé kolonyal fransé l’asasine san mil malgash-si ou i lir Témoignages, ou i koné koman é ousa sa la éspasé. Mon gran rogré pars moin lé fransé dsi papyé moin, donk mon gran rogré sé k’bann prézidan fransé é bann gouvèrnman fransé la zamé di dé mo d’éskiz nout bann frèr é sèr malgash pou l’orèr zot la komète Madégaskar.
Mi pé dir aou nout parti, Francis Sautron, Louis Leichnig lété dann kan lonèr é d’ot dann kan lo dézonèr. An tan k’fransé dsi papyé, mi pé dir aou sa sé in n’afèr mi pé pa obliyé. Tok ! Pran sa pou ou !

PadportMadagascar

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus