Inn-dé touf dann mon kour, an atandan !

4 zwiyé 2014, sanm Justin

Mi sar parl ankor kane so foi isi. Afèr sa, afèr mi gingn pa anvoy dingé ? Mi gingn pa dir azot, mé fransh vérité, moin téi koné pa si plantasion-la té inportan konmsa pou moin é pa arienk késtyon lékonomi, késtyonn sosyété galman épi késtyonn kultur, parl pu dsu la késtyonn l’anvironeman. Mi jur azot, sak lé paré zordi pou pik in kouto dann do nout prodiksyonn kane, lé osi kriminèl ké sak la tyé nout trin.

Mé pétète, bann léktèr i konpran pa moin bien. I fo dir azot, konm di lo kont, moin lé né dsu l’bor karo kann ; li la done amoin la paye pou mon bèf, la paye sèk pou fé lo bann toi nout bann kaz épi sak nout bann kamarad. Pti marmay, moin la komans sis kane dopi lo tan i komans adousi ziska lo tan téi amène ali l’izine. Pli gran nou la kour déyèr sharète, mèm déyèr kamiyon, pou arash kane pou manjé… lo brui kane susé i sonn ankor dann mon zorèy.

Moin té i koné kane par zot varyété, konm di lo kont par zot prénon : lakèl té gran épi téi koush dann shomin,,. sé lo troisantrann sète, kane kouch a tèr, lakèl té rouz-rouz épi té dou vèy pa, sé kane bonbon sansa kane moris. Lakèl té i fé shant fourcade avèk fossy, sé kann tamarin, li lé dou mèm. Arzout èk sa kane roz, kane koton noir, kane blé, kane noir, kane gingan épi d’ot ankor konm kane 390, kane ra gro pans. Sak té i sort Haway té i komans par H, sak téi sort La Rényon téi komans par R, sak téi sort Moris par M....

Arzout èk sa , mi an souvien tré bien kan momon téi di : « Marmay alé rode brèd morel dann karo, sanas brède kaka martin, alé rode brède larstron, alé rode piman pou fé rogay, si i trouv in-dé tomat la bil, obli pa li ! ». An plis ké sa, bann bèf té koni é rokoni : Ala Roujé lo bèf l’aryèr ! Ala La fleur, lo bèf brankar ! Ala Lanslo, lo bèf in sèrtin kok in zyé ! Ala Matlo k’i trènn bien son kinz san kilo kann.. ;aprésa, bann kamyon l’avé zot non zot osi : Réspé ! Ala moin la ! Dékil pa , ! Z’atandré !épi d’ot ankor.

Lé ga, kan ou la konète so tan-la, ou i pé pa obi ali : lo bouké dsi la tète bèk kan la koup i fini ! Lo bouké dsi la kabine kamion !.. Mi souvien in vyé kamarad, Ti-georges Voiro si mi tronp pa kan la fé arash ali son jarniome, li la lès in touf déyèr son kuizine pou lo ka lo tan jerniome in zour té i arvien. Bin, si banna i sign la finisyon kane, moin lé a d’mandé si mi sava pa plant inn-dé touf dann mon kour… An atandan !

Justin

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus