Issi é pa ayèr, par nou mèm é pou nou-mèm

13 zanvié 2021, sanm Justin

Matante Zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon spèss salté, rouj-de-fon dovan l’étèrnité, si mi konpran bien lontan-dann tan la guèr lotonomi - kan la droite téi di zot, bann rouj, zot i vé fé manz demoun manyok, patate, si la pa sinploman galé, zot lété bandé an trant-siss Zot téi kriy linzistiss, lo déformasyon, lo falsifikasyon, traïzon ! Astèr konm i di lotonomi tou la sorte par la porte - ni vé pi lotonomi !-épi la arrante par la fénète - ni vé kékshoz parèye !-pars i fo pa pran anou pou pli bète ké ni lé pars kan i di ni vé pi lotonomi, mé ni vé lotonomi alimantèr, lotonomi énèrzétik, lotonomi dan la lite kont lo covid, épi d’ot boute é d’ot boute ankor, di pa mwin ni rotourn pa dsi lo poinn dépar, donk lo rotour l’otonomi konm mo d’ord. Alé ! Arète fé prann demoun po d’shanm pou pla kouvèr, makaroni pou la bouji ! Tok ! Pran sa pou ou.

Justin la fé pou répons :
Mon vyé matante k’i koz touzour la boush rouvèr, mi panse wi koné kozman-la : sak i di la pa la zirouète k’i tourn sé lo van. Kossa sa i vé dir pou la pèryod nou l’apré viv koméla ? Sinploman é dopi in bon koup de tan néna dé shoz la shanjé : bann zinstitisyon la shanjé, lo péi lé myé ékipé, mé konm i di lo départman lé touzour atipik é néna pwin assé d’shanjman, épi pwin assé d’rézilta…
Konm dann tan lésklavaz néna bann shène i antrav anou donk nou na pwin la libèrté konm i fo, la résponsabilité konm ni doi an avoir, lo kontrol dsi nou mèm. La pa lèss anou dovnir adilt é sé sa k’i déplé anou. Pou lo rèstan di aou sak wi vé dir, panse aou sak wi vé pansé, kroi aou sak wi vé kroir. Néna kant mèm kékshoz lé sir : si l’éta i ariv pa règ in paké problèm, sé ké bann problèm-la i pé ète réglé issi é pa ayèr, par nou mèm é pou nou mèm. Tok ! Pran sa pou ou !

PadportParti communiste réunionnais PCRResponsabilité

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus