Ekonomik, sossyal,kiltirèl épi patrimonyal.

Jèrniome, in krime kont la Rényon :

25 octobre 2022, par Justin

Mézami, i fo mi roparl ankor in kou jèrniome avèk zot zordi .Pou kossa ?Pars d’apré sak mi panss sé in in n’afèr a pa obliyé.

Mi rapèl kant mèm inn-dé shif : l’avé dann tan 3000 éktar planté avèk jèrniome épi pliss sink mil famiye téi viv avèk sa san kriye siouplé dsu péron gouvèrnman franssé. Sa lété lo dézyèm kiltir apré kann issi dann noute péi. Biensir té in kiltir tradissyonèl pa modèrnizé. Biensir bonpé plantèr téi tyé l’kor pou produi l’éssanss.

40000 boutir pou piké é pou fé poussé dsi in léktar in foi tou lé katran, san konté landroi téi fo renouvèl déssèrtin moi, déssèrtènn zané. In lalanbik tradissyonèl plassé dann karo an kaboss é ba-fon épi dolo pou alé rode dann fèrblan dan la ravine dann fon laba. Do boi pou alé rodé pars shak kuite té i falé doboi, épi dolo, mé plantèr téi oi son rézilta :

Diss-onze rékolt shak ané, dizon inn par moi, avèk dé santène kilo fèye pou trété pou gingn in pti pé l’éssans : 75 santilite pou 400 kilo jèrniome a distilé. Mé in produi l’avé son valèr par la kalité umène bande plantèr, par la kalité noute tèr rényonèz té kapab done ali. Lo méyèr léssanss di mond !! avèk in pri an oss-bèss lé vré mé koman koman téi nouri son prodiktèr.

Mi rapèl azot ossi fitintan l’érop la désside pa rozistr nout jèrniome konm plantassion indistriyèl é d’apré sak mi antan dir gouvèrnman la franss la pa bataye pou vréman pou jèrniome. Lé vré La Rényon té lo pli gro prodiktèr dann lo monde mé sa téi konte arien pou bande minist téi vien dir anou , la boush anfariné «  je vous aime  » osinonsa « kréol in jour, kréol toujour ». Mé nou téi domande pa zot l’amour, nou domande azot sinploman défande noute prodikssyon épi sirtou son l’avnir dann toute kalité transformassyon.

A ! Pou défande la défande ! La fé in kopérativ é pa sito fé la prodikssyon la komanss dégréné. La défande plante jèrniome an dessou d’la ligne 800, zistoman landroi l’avé lo méyèr randman. Bande plantèr la lité mé boudikonte la sèdé pars l’avé tro bande forss kontrèr.

Mézami, si gouvèrnman l’avé vouli, jèrniome noré pu ète sové. Sa mwin lé sirésèrtin é bande plantèr ossi. Ala pou kossa zordi ankor m panss sa in gran krime ékonomik, sossyal, kiltirèl, patrimonyal gouvèrnman la komète issi La Rényon.

A bon ékoutèr, salu.


Signaler un contenu

Un message, un commentaire ?


Témoignages - 80e année


+ Lus