
D’ète majeur ? Sa sé kékshoz i fé pèr azot ?
13 juin, parMézami, konm ni koné la droite rényoné i roganiz pou garde son bann plass pouvoir issi La Rényon é pou sa zot i ézite pa arfé lèv lo mor konm (…)
5 novanm 2024, sanm
Mézami, fitintan, kan téi fé la fète lékol mi pé dir azot sa lété in n’afèr nou, marmaye, nou téi apréssyé bonpé. Lé vré dann tan, léspéktak téi manke nou bonpé : an déor la fète nassyonal, la fète légliz, épi la fète lékol nou, marmaye lontan nou l’avé pwin tro l’okazyon pou amiz in pé.
Alon anparl la fète lékol : Mi rapèl bien kan l’avé la fète lékol sa lété bien gayar ossi gayar dann la préparassion ké dann la fète èl mèm. L’avé bann zé tradissyonèl : zé d’mok ; zé d’boul, kours an sak. Mwin la antann parl grinp dsi in korde suifé, mé sa mwin la pa vi sirman dann la fète mwin la parti téi fé pa sa.
Sak mwin té i apréssyé bien sé kan té fé bann sénète pars lété lokazyon bien rigolé. La sénète, sa lété konm in téate, avèk bann pyèss in pé kourte-kourte épi téi trète bann sizé d’sossyété é sa téi plé anou. Dabor pars lété dann lalang kréol La Rényon apliké dann bann sisyassion kokass.
Mi rapèl lo prossé pars souvn défoi l’avé bann zafèr konmsa, konm lo bourik akizé d’avoir tyé lo koshon é kan lo lavoka téi di : « Méssyé lo ziz mazine ou sé l’koshon é mwin sé l’bourik. Ou lé an ba lo mir é mi wa pa ou, mi sote dsi oute vante é mi fé pète ali, ou va dir mwin la fé ékspré ? ». Biensir toute marmaye atèr, pliyé an dë apré rir ziska zot vante i fé mal.
Toussa pou dir azot mwin néna dan l’idé noute bann téate lé in pé an rokil, é pou dir azot ossi i fo rodonn ali viguèr. Lo sanss lo komik sa i manke pa nou issi La Rényo, konm lo gou pou zoué an piblik… Astèr pou dir azot ossi sak té gayar pou nou dann tan, i fo pa forsséman mète de koté.
Pou koué ? Pars sé in ar popilèr é an kréol é sa i fo pa mète de koté. Konm toute noute kiltir popilèr. Zordi mi anparl bann sénète, mé ni pé parl dovine-dovinaye, konte, lé zann, bann shanté pars si nou la fé sa in bon boute tan é si lo bann zaktèr konm lo piblik sa téi fé plézir azot, ni pé dir sa lété dann noute san, dann noute gou é nou téi rotrouv anou ladan.
A bon antandèr salu !
Justin
Mézami, konm ni koné la droite rényoné i roganiz pou garde son bann plass pouvoir issi La Rényon é pou sa zot i ézite pa arfé lèv lo mor konm (…)
En 2025, l’enveloppe des parcours emploi compétences (PEC), pour La Réunion, s’élève à 10 000 contrats avec un taux d’aide de l’État à hauteur de (…)
Mézami, mi panss in bonpé rantre nou i koné kozman-la pars étan pti nou la antann ali, l’èr-k’nou la grandi nou la antann ali ankor, astèr dann (…)
2004 – Paul Vergès (Alliance) est élu député européen. Ce 13 juin ont lieu dans notre pays les élections régionales. Pour la première fois, cette (…)
C’est avec soulagement que la Région Réunion a pris connaissance des informations communiquées par la Préfecture concernant les contrats Parcours (…)
La population de requins et raies, ayant des cycles de reproduction lents, a réduit de moitié depuis 1970 et 37,5% des quelque 1200 espèces sont (…)
La Commission européenne a approuvé le Pacte pour les océans ce jeudi 5 juin, afin de se présenter en leader mondial pour les océans, lors de la (…)
La Plateforme réunionnaise salue l’adoption définitive par l’Assemblée nationale de la proposition de loi de la sénatrice Audrey BÉLIM, visant à (…)
Mézami, mi koné pa si zot la romarké mé na d’moune i koz for, pétète pars zot i antan pa zorèye, pétète pars zot lé abityé travaye déor donk an (…)
Yèr mwin la lir dann Témoignages in poinn-vi lo mouvman rényoné pou la pé avèk la késtyon d’savoir si avèk lo zakor Répiblik Maurice –Grande (…)
Mézami zot la déza éssèye raytrap la kuisson in gato mal-kui ? Lé difissil konm fé bien pouss in plante la mal dékolé. Si in gato lé bien préparé, (…)
Mézami i paré la droite i rostriktir aèl apré la mortalité lanssien mèr Sin-Pyèr. El la trouv in nom : Nouvel’R. El la trouv in shèf : Mr (…)