
Une nouvelle prison au Port : une hérésie !
3 juillet, parUne information récente communiquée par le ministre de la Justice Gérald Darmanin concerne la création de nouvelles prisons sur l’ensemble du (…)
7 zwin 2021, sanm
Mézami, zot i koné défoi mi yèmré ékri bon zafère dann zoinal, anfin bon nouvèl si zot i vé mé laktyalité lé sak li lé, é souvan défoi li signal aou bande sityasion wi mazineré mèm pa si lé possib. Mi di pa na poin bon nouvèl kissoi dann noute yère, kissoi dann noute zordi mé néna galman mové nouvèl é bande nouvèl-la i toush anou dir pars nout listoir lé sak li lé, é sirman pa konm in linz wi sokouye dé kou épi lé fini èk sa.
Malorozman lé zamé fini avèk .Lé konmsi sa lé marké avèk fèr rouj dann nout po. Na poin lontan la parl lo bagn pou marmaye dsi la montagn...i paré i sava réstoré mé sak i réstor ar pa zamé sé lo déga la fé fitintan dann nout zénèss,é karéman dann nout pèpe. Na poin lontan galman la anparl bande zanfan La Krèze é toute sak zot la soufère... mé néna déssèrtin, in bande tète zèf, la sèye ankor trouv in bien ladan. Sa épi d’ote shoz pa zoli-zoli, sa la éspass La Rényon dann in tan kolopnyal, ésklavazist é zangazist, dann in tan d’rasism bien konu par toulmoun i vé sinploman rouv zot zyé. Amoinss ké sa ossi i fé parti noute viv ansanm ! Alé savoir !!
Sa i amenn amwin a anparl Kanada. Zot i koné gran péi démokratik-la ! Pa tro péplé, mé avèk in kantité rishèss vèye pa koman. in gran péi oksidantal, mé alon oir in pé sak néna dsou toussa. Sak l’ariv la popilassyon otoktone : la popilassyon lété laba avan bande zéropéin i kapare toute pou zot. Alor, momandoné, ziska par-la 1950 la fé bann santr pou rofé lédiksysyon bande zanfan otoktone. Ladan lo gouvèrnman, lo bande zassosyassion bienfézanss, légliz é lo gratin la sosyétéla mélé ..
Ebin , figuir azot kossa i sorte trouv laba dann in santre koté l’Ontario ? La trouv lo bande rèss mortèl 215 marmaye otoktone-an zénéral zanfan bande zindien-, mor dann sirkonstanss la pankor bien trouvé. Bande marmaye téi sava dann bande santre –la pou k’i transform azot an vré kanadien. Bande zistorien, bande syantifik l’apré fé dé roshèrch mé sak lé sir sé ké sak zot va trouvé sar pa zoli-zoli. Pétète va anparl réparassyon sirman pou kouve in mové brikolaz. Mé la pa toussa : in pé lé a d’mandé si néna poin dann kanada bande simtyère kashé in pé partou, pars in pé partou l’avé bande santr réédikassyon-la é kossa la éspass dann lé zot santr-plizyèr santène d’apré sak i paré.
Lo même rézon i done lo même konsékanss la plipar d’tan. Alor ni pé mazine biento i sar di dé shoz pa zoli zoli, mèm tré vilin- Ala sak i ariv kan moune blan é bien lé konm dann péi konki é zot i kroi in puissans dossi nou la donn azot in mission pou fé.
Une information récente communiquée par le ministre de la Justice Gérald Darmanin concerne la création de nouvelles prisons sur l’ensemble du (…)
Alors que Mayotte subit un enchevêtrement de crises - pauvreté structurelle, dégradation des services publics, conséquences dramatiques du cyclone (…)
La FSU Emploi Réunion tient à rappeler que la mise en œuvre des programmes de transformation de France Travail, issus de la loi Plein Emploi, ne (…)
Mézami, zot i rapèl lo mo kazou ? Mi anparl pa bann vyé roshé konm mwin mé la zénérassion d’apré. Si mi di kazou, kossa zot i oi dann zot (…)
Une délégation du "Collectif des usagers de la ligne Réunion - Comores" a été reçue le 2 juillet à la Région, à la demande de la Présidente (…)
Les cours du pétrole ont connu une nette hausse à partir de la deuxième quinzaine du mois de juin, portés par l’extrême tension au Moyen-Orient et (…)
Mézami, mon bann dalon, mi panss zot i rapèl la mortalité, laba dann Moris, lo gran kiltirèl épi politik Dev Virashwamy ; li lé mor na pwin lontan (…)
Dan noute kiltir popilèr néna bonpé kozman pou dir sa la éspass dann tan lontan… Mi koné pa pou koué, mé mwin néna dan l’idé k’ni viv in pé an (…)
La dette française atteint 114% du PIB au premier trimestre, soit près de 48.800 euros par Français. De fait, des crédits initialement prévus « ne (…)
En 2021, 595kg de déchets par personne sont collectés à La Réunion, soit davantage que dans l’Hexagone (548 kg/pers.). La Réunion se situe au 29e (…)
La Réunion fait partie des régions françaises les plus touchées par les conséquences sanitaires, sociales et judiciaires de la consommation (…)