Kann sé vréman nout l’or vèr, fransh vérité !

30 zwiyé 2013, sanm Justin

Kan in moun i sava marshé forin, sansa bazar, li la pa bézoin an avoir sasé platik sanm li. Li pé an avoir sak demoun déor i apèl in kaba, sansa in tant kouvèrt, sinonsa in tant malgash. Ni pé alé fé nout komisyon san polyé l’anvironman. Soman, i fo dir, in sasé plastik lé bien itil : konm sa ou i mélanz pa tout z’afèr inn sanm l’ot. Moin pèrsonèl, mi profèr mon z’ognon lé in koté, mon tomat in not koté, mon salad galman, mon z’épis osi. Si mi ashté in frui, mi vé pa son l’odèr i mélanz èk l’odèr z’épis. Donk, sanm pou moin, bann sasé plastik lé bien itil.

Solman, antansion, in sasé plastik ordinèr i pran par-la kat san z’ané pou li fonn. Si zot i vé pou li dégradé. Amoins ké nana sasé bio dégradab, é o bout in sèrtin tan, li égzis pi. La li pé z’ète intérésan, mé solman ziska prézan, té itiliz lo blé sinonsa lo ri pou fé bann sasé-la. Konm ni produi pa lo ri é ni plant pa lo blé, sa i ansèrv anou de riyin. Mé ala ké mi lir dann in zournal, in l’antropriz l’Itali, i apèl Bio-on, la travay pou fabrik plastik avèk bétrav a sik épi avèk kann. Sé dir z’afèr-la la intérès amoin vi ké nou nana kann é nout plantasyon lé an difikilté. Donk i fo rod d’ot déboushé pou li !

Toultan mi di, é la pa pli loin ké yèr ankor dan mon modékri, kann sé nout l’or vèr, é avèk sa i pé fé in kantité z’afèr. Pou kosa mi di sa ? Pars konm zot i koné nou na in gro problèm dévlopman, é pou trap nout dévlopman, i fo ni fé pa konm bann péi nana pétrol, sharbon, lo gaz, ni ansèrv sak nou néna, é oplis mi rod, oplis mi romark nou na moiyin marsh dann shomin nout dévlopman... Ala zordi, ni koné i pé fé plastik biodégradab avèk kann, é mi pans sa in bon poin pou nou. Pars inn, li lé itil, dé, li lé ronouvlab, troi, li lé bon pou l’anvironman.

Kann sé vréman nout l’or vèr, fransh vérité !

 Justin 


Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus