Services publics : l’intersyndicale appelle à la grève le 29 septembre
22 septembreA l’appel de l’intersyndicale CGTR, FO, CFDT, UNSA, Solidaires, CFE-CGC et CFTC
25 févrié 2020, sanm

Figir azot néna inn dé zour moin la lir in lartik dann Témoignages té i port lo tit moi la mark an-o la é bin sa la done amoin lidé mète mon grinnsèl dann sobatkoz-la.
Dabor mi rodi sak moin la fine di inn-dé foi. Mi rodi si La Frans kolonyal l’avé pa done aèl lo droi pou rant dann bann zafèr intèryèr nout voizine, lo roiyome Madégaskar, sète-la nora kontinyé amenn son listoir dann son l’indépandans avèk son bann problème, avèk son bann difikilté é pé s’fèr pou déboush dosi la nésans in péi modèrn. Ki ki di a pa konmsa lé shoz nora spassé ?
Dann touléka sa noré été pli valab k’ète kolonizé. Mi pé rapèl sak lo prézidan La frans la di na poin si tèlman lontan : « La kolonizasyon sé in krime kont l’imanité » é mi di épi mi rodi lé pli préférab amenn son prop listoir ké sibir in krime kont l’imanité. La fin disnévyèm syèk La frans la koloniz lo roiyome é aprésa lo péi épi lo pèp la konète é i koné ankor bannzour difisil. Ni pé rapèl anou solman lo bann masakr l’ané 1947 nout zournal a fine anparlé. Sa té in rofi d’lindépandans pou péi-la, in poin sé ou ésa la pa été inn bone afèr ditou pou toulmoun.
Tank’a La Rényon, koloni kolonizatris noré dé shoz a dir la dsi. Lé vré désèrtin rényoné la konport azot konm dé éro é nou la fine anparl zot konba solidèr épi imanitèr, mé ni pé pa pass sou silans lo bann krime nou la fé laba, sansa nou lété konplis dann péi-la. Sé pou sa mi pans shomin la rékonsilyasion rant nou épi lo pèp malgash li lé ankor long pou fé.
Zordi rant Madégaskar é La frans néna ankor in bonpé problèm pou réglé é an parmi la késtyon bannzil kanal Mozambik. Pars sa i rosanm kant mèm in pé la késtyon la késtyon Bannzil Chagos : i fo ni rapel la Cour d’zistis La Haye la zizé la dékolonizasyon l’il Maurice lété pankor ashevé, zordi ankor, é La GB i pé fé son tète koshon si li vé mé l’opinyon mondyal la déza zizé é nout bann zami shagosien i soufèr sa zordi ankor dann zot shèr.
Rantre nou mon bann zami, rokonète son tor i abèss pa in pèp. An kontrèr ! Zot i pans pa si La frans téi rotourn in pé an aryèr, i rodésine la kart 1960 sré in onèr pou el épi nn shans pou loséan indien. Pou mon par mi pans ké oui.
A l’appel de l’intersyndicale CGTR, FO, CFDT, UNSA, Solidaires, CFE-CGC et CFTC
Des fonctionnaires parisiens viennent dans notre pays pour discuter de l’avenir de la canne à La Réunion
In kozman pou la rout
Conséquence du sabotage du plan d’autonomie énergétique depuis 2010
Manque d’anticipation et mauvaise gestion
Point 57 de l’ordre du jour de l’ Assemblée générale des Nations unies
Impact de la crise climatique mondiale dans notre pays
Projet de désindexation des pensions sur l’inflation
Forte houle : l’océan rappelle les limites du béton
2016-2026 : 10e anniversaire de la disparition de Paul Vergès.
Le monde a changé, et La Réunion ?
Le monde a changé, et La Réunion ?