Kansa La frans va fini par pèye son dète Madégaskar ?

25 févrié 2020, sanm Justin

Figir azot néna inn dé zour moin la lir in lartik dann Témoignages té i port lo tit moi la mark an-o la é bin sa la done amoin lidé mète mon grinnsèl dann sobatkoz-la.

Dabor mi rodi sak moin la fine di inn-dé foi. Mi rodi si La Frans kolonyal l’avé pa done aèl lo droi pou rant dann bann zafèr intèryèr nout voizine, lo roiyome Madégaskar, sète-la nora kontinyé amenn son listoir dann son l’indépandans avèk son bann problème, avèk son bann difikilté é pé s’fèr pou déboush dosi la nésans in péi modèrn. Ki ki di a pa konmsa lé shoz nora spassé ?

Dann touléka sa noré été pli valab k’ète kolonizé. Mi pé rapèl sak lo prézidan La frans la di na poin si tèlman lontan : « La kolonizasyon sé in krime kont l’imanité » é mi di épi mi rodi lé pli préférab amenn son prop listoir ké sibir in krime kont l’imanité. La fin disnévyèm syèk La frans la koloniz lo roiyome é aprésa lo péi épi lo pèp la konète é i koné ankor bannzour difisil. Ni pé rapèl anou solman lo bann masakr l’ané 1947 nout zournal a fine anparlé. Sa té in rofi d’lindépandans pou péi-la, in poin sé ou ésa la pa été inn bone afèr ditou pou toulmoun.

Tank’a La Rényon, koloni kolonizatris noré dé shoz a dir la dsi. Lé vré désèrtin rényoné la konport azot konm dé éro é nou la fine anparl zot konba solidèr épi imanitèr, mé ni pé pa pass sou silans lo bann krime nou la fé laba, sansa nou lété konplis dann péi-la. Sé pou sa mi pans shomin la rékonsilyasion rant nou épi lo pèp malgash li lé ankor long pou fé.

Zordi rant Madégaskar é La frans néna ankor in bonpé problèm pou réglé é an parmi la késtyon bannzil kanal Mozambik. Pars sa i rosanm kant mèm in pé la késtyon la késtyon Bannzil Chagos : i fo ni rapel la Cour d’zistis La Haye la zizé la dékolonizasyon l’il Maurice lété pankor ashevé, zordi ankor, é La GB i pé fé son tète koshon si li vé mé l’opinyon mondyal la déza zizé é nout bann zami shagosien i soufèr sa zordi ankor dann zot shèr.

Rantre nou mon bann zami, rokonète son tor i abèss pa in pèp. An kontrèr ! Zot i pans pa si La frans téi rotourn in pé an aryèr, i rodésine la kart 1960 sré in onèr pou el épi nn shans pou loséan indien. Pou mon par mi pans ké oui.

PadportMadagascar

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus