Kèl bilan mon zénérasyion va kite an partan

25 séptanm 2018, sanm Justin

Mon bann dalon, si mi di azot sak mi sava di, moin lé sir é sèrtin in bonpé d’moun lé riskab di, zot i domann azot bien pou kosa désèrtin i poz azot késtyon konmsa ? Pou kosa désèrtin i poz azot késtyon dsi la résponsabilité z’ot zénérasyon par raport in projé i intérèss lo moun dann z’ot péi.

Sa i vé dir, kan ou i di sa, ou i tard pa tro pou lèv lo pyé, ou i tard pa pou baskil l’ot koté la vi. Pars si ou l’avé ankor in kantité d’zané pou viv dovan ou mi pans la pa késtyon konmsa ou i sava pozé. Si ou néna ankor in bonpé zané pou viv, ou i di sinploman : koman moin avèk mon bann dalon, nou va fé pou fé avans lé shoz dann nout péi, dann nout voizinaz, dann l’oséan indien ousa La Rényon lé dopi touzour.

Romark sinp : kan mi di mon péi, mi di La Rényon. Kan mi di mon voizinaz ; sé Madégaskar, Moris, Bannzil Komor épi lé zot péi n out tout i koné bien. Si mi di loséan, pou moins é loséan indien. Pou d’ot la pa sa, mé kosa mi pé fèr moin si nout lonbri lé pa antéré mèm l’androi.

Donk, laz moin lé fine arivé, mi domann amoin kosa demoun mon zénérasyon la fé pou La Rényon. Kosa nou la pa fé é nou noré pi fèr. Mi poz amoin souvan dé foi konm kèstyon : kansa nout bann problèm Rényon sar fine réglé ? Kansa nou va sort dann kolonyalism ? Kansa lo pèp rényoné va fini par kass son bann shène ?

Mé déza, mi antann désèrtin apré di : shène ? Kèl shène li anparl la ? Ni oi pa d’shène é mèm nou lé dann in péi d’libèrté, dann i péi d’égalité, dann in péi d’fratèrnité. Pa asé sirman d’apré moin.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus