Késtyonn lénèrji, nou lé pa mète de nou !

20 août 2014, par Justin

Mi koné pa kosa sa i fé azot kan zot i majine la kantité larjan La Rényon i dépans pou fé vnir bann produi pétrolyé é kan zot i oi some larzan-la i goumant zour-an zour : mi souvien l’ané 2010 té i parl sink-san milyon l’éro. Astèr, katran apré i parl so kou isi séte-san milyon l’éro. Na z’afèr pou fé avèk sa é i trouv pa sa sou la pate shoval é késtyonn galé moin na konm l’inprésyon na pi d’trézor dsou bann galé La Rényon. Mé na in n’afèr i fatig amoin ankor plis. Kosa i lé d’apré zot ?

Sé kan mi lir in pé partou avèk kosa i fé roul loto koméla, é avèk kosa i fé léstrésité. Alon pa parl solèy, alon arète parl lo van, ni pé tras i tré dsi lénèrzi la mèr, é mèm dsi l’énèrji volkan...sa sé dé shoz ni koné, mé na d’zafèr lé pli partikilyé ankor. Pars figir azot, mi sort lir in nouvèl dsi l’Otrish, sak banna i fé dann in vil i apèl Amstetten... Figir azot la-ba i ramas lo tyède sansa domi-sho i sort dsou bann lavabo, dsou l’évyé é mèm dann kabiné. kosa i fè èk sa d’apré zot ? i shof bann mézon dann l’ivèr, é i klimatiz dann l’été. Ankor in n’ot afèr, so kou isi dann Londres, la kapital l’Anglétèr : i ramas luil fritir pou fé roul bann taxi é san tardé i sava fé lo pli gran santral éléktrik nana dsi la tèr, si tèlman nana montagn la grès dann bann zégou. Sé dir azot, si isi, nou lé apré gaspiyé, nou lé apré rann nout léspri parès pars nou nana lénèrji dsou la min é ni abandone sa pou alé rode sharbon, rode pétrol, rode lo gaz galman. k’i sort loin épi k’i kout shèr é sirtou ké nou na poin par nou mèm.

In tan té apré travay dann l’idrojène, té apré propoz anou rosikl bann soumarin nikléèr. Na mèm inn-dé kandida zéléksion té apré kalkil fé in l’izine nikléèr dann Lo Por. In tan té i fé épi téi défé bann kandida zéléksyon réjyonal pars d’apré sak i di téi vé mète in taks pou inport sharbon, in taks pou fé vni lo gaz épi lé z’ot produi pétrolyé. Mèm ké lété an projé mète bann plak solèr dsi la rout tamarin. Sé dir azot si tousala lé pa apré mète anou an kolèr pars dan sète afèr ni konpran bien nou lé pa mète de nou, nou la poin lo droi shoizir.

Justin

Energies renouvelablesA la Une de l’actu

Signaler un contenu

Un message, un commentaire ?


Témoignages - 80e année


+ Lus