
Une nouvelle prison au Port : une hérésie !
3 juillet, parUne information récente communiquée par le ministre de la Justice Gérald Darmanin concerne la création de nouvelles prisons sur l’ensemble du (…)
9 avril 2019, sanm
Matante zélida la ékrir Justin :
Mon shèr nové, mon spèss salté, rouj-de-fon dopi l’étèrnité, fors-a – fors, zot lé shyan kant mèm ! Zot l’apré toultan krétik La Frans pou sak èl la soidizan fé dann son bann zansien koloni sansa pou sak èl la pa fé. Zordi ala zot i armète dsi lo tapi la guèr dann Moramanga. Yèr lété dsu bann soidizan zinzistis la komète kont bann malgash dann Diégo-Suarèz. Talèr zot i tard ar pa koz dsi lo bann masak l’ariv dann Ruanda é biensir zot va dézign lo koupab é sar ankor La Frans. Kan i parl bann bienfé la kolonizasyon zot i sote dsi zot shèz konm kabri. Mi pé dir azot dann Madégskar, dann péi komor dann l’afrik, in pé i mord zot doi pou an avoir domann l’indépandans. Kroiyé moi ! Tok ! Pran sa pou toi !
Justin la fé pou répons :
Mon vyé matant k’i koz toultan la boush rouvèr, moin lé pa dakor avèk ou biensir pars mi pé dir aou lo kèr dmoun normal i singn kan i lir sak bann kolonyalis la fé dann bann péi konm Madégaskar, péi komor, péi l’Afrik é lé bien domaz La frans la zamé domann éskiz bann pèp èl la fé pass la soufrans konmsa.
Kosa ? Mi antan in pé i di La frans lété lo kolonyalis vizaz imin. Vizaz imin ?
Vizaz imin kan i antass bann patriyot malgash dann wagon lo trin dann la vil Moramanga épi i tir bou portan kout mitrayèz dsi l’moun antasé é i tyé dé mil é dé mil… Vizaz imin kan i bril bann vilaz, kan i bonbard lo moun, lo zanimo é tout sak i s’ansui. Vizaz imin, kan i done bann zouvriyé malgash lo réstan bann travayèr fransé dann Diégo. Vizaz imin, kan i bril bann vyé malgash avèk koukoune sigarète. Vizaz imin kan i larg bann patriyot lo min anméré dann l’oséan indien pou done manzé rokin.
Vizaz imin kan na poin in sèl mo d’éskiz pou lo bann krime larmé kolonyal la komète… Moin fransé par papyé, lo zour m’a antann in prézidan la parti Madégaskar épi laba, ofisyèlman, dovan toulmoun, vizaz dékouvèr, va domann pardon bann pèp malgash, zour-la m’a pans nou la fine shanj lépok é m’a kroir in pé plis dann lo domin bann zansien pèp kolonizé. Mé arète avèk moin avèk kalité kolonyalis i sort par la port épi i arrant par la fénète.
Matant, vi di kroiyé moi ! Pou mon par mi do kroiyé moi é fouté vou d’dan é pa arienk in kfoi mi di sa. Tok ! Pran sa pou ou !
Une information récente communiquée par le ministre de la Justice Gérald Darmanin concerne la création de nouvelles prisons sur l’ensemble du (…)
Alors que Mayotte subit un enchevêtrement de crises - pauvreté structurelle, dégradation des services publics, conséquences dramatiques du cyclone (…)
La FSU Emploi Réunion tient à rappeler que la mise en œuvre des programmes de transformation de France Travail, issus de la loi Plein Emploi, ne (…)
Mézami, zot i rapèl lo mo kazou ? Mi anparl pa bann vyé roshé konm mwin mé la zénérassion d’apré. Si mi di kazou, kossa zot i oi dann zot (…)
Une délégation du "Collectif des usagers de la ligne Réunion - Comores" a été reçue le 2 juillet à la Région, à la demande de la Présidente (…)
Les cours du pétrole ont connu une nette hausse à partir de la deuxième quinzaine du mois de juin, portés par l’extrême tension au Moyen-Orient et (…)
Mézami, mon bann dalon, mi panss zot i rapèl la mortalité, laba dann Moris, lo gran kiltirèl épi politik Dev Virashwamy ; li lé mor na pwin lontan (…)
Dan noute kiltir popilèr néna bonpé kozman pou dir sa la éspass dann tan lontan… Mi koné pa pou koué, mé mwin néna dan l’idé k’ni viv in pé an (…)
La dette française atteint 114% du PIB au premier trimestre, soit près de 48.800 euros par Français. De fait, des crédits initialement prévus « ne (…)
En 2021, 595kg de déchets par personne sont collectés à La Réunion, soit davantage que dans l’Hexagone (548 kg/pers.). La Réunion se situe au 29e (…)
La Réunion fait partie des régions françaises les plus touchées par les conséquences sanitaires, sociales et judiciaires de la consommation (…)