Si la pa lo pèp li-mèm an promyé !

Kissa sa la sov noute lang kréol si èl té dann danzé ?

4 octobre 2021, par Justin

Morsso niméro 1-

Mézami mi sava dir azot in drol zafèr.In zafère k’i romonte in pé mé mi panss lé pa initil an parlé. Figuire azot dann zané 70 bonpé d’moune noré pa paryé in katsou dsi noute kréol rényoné dsi son kapassité rézisté, dsi son kapassité rèss an vi dovan in roulo-konpréssèr i apèl lo franssé .

Partou, dann la vi piblik, dann lékol,dann la krèsh, dann déssèrténn lantropriz, mèm dann bande famiy l’avé la plass arienk pou lang franssé. Momandoné in pé téi di mèm bande madame an voi d’famiye téi koz an franssé pou pa k’zot pti zanfan lé andikapé an néssan par noute kréol rényoné .Mi souvien mèm lo ka déssètènn zanploiyèr d’ jan d’mézon téi intèrdi bande nénene koz an kréol-koze an barok si wi vé, mé koze an franssé barok. Noute lang lété batu abatu.

Si tèlman ké mèm dann lo ran bande rényoné rézistan, l’avé in pé té paré pou rande lé zarm. L’avé mèm in riskab inplozé rante bande militan mèm bande dirizan lo parti .Mi rapèl toute in sobatkoze dsi la lang la pété rante bande moune partizan lotonomi dsi la késtyonn la lang…Mi rapèl mèm bande partizan nout lang té fine vni tyède momandoné. Afors gingn lo kou zot téi pratik sak i apèl loto-sansur :di pa sessi, di pa sela, atande pou fé sorte in liv, pibliye in lartik dann in rovi.

Mézami nou lété atèr pou vréman, é nou téi gingn lo kou-si tèlman gingn lo kou-ké noute prope partizan téi i bate aryèr dann noute konba pou lidantité.

La pankor fini.

A la Une de l’actu

Signaler un contenu

Un message, un commentaire ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus