Paul Vergès : 2016-2026
4 septembre, parLe 5 septembre, rendez-vous au Parc Boisé du Port
21 zwiyé, sanm

Mézami na pwin lontan mwin la ékrir in n’afèr dann in biyé pou dir d’apré sak mi antann in pé partou épi sak mi lir ossi dann zoinal, bann zansien koloni langlétèr sak lé zordi indépandan néna in méyèr dévlopman par rapor bann zansien koloni La franss zot ossi indépandan.
Poitan zot lé indépandan : zot néna zot prézidan épi zot zélu, zot zinstitission, zot limn nassyonal épi tout in kantité zafèr k’i fé k’in péi lé indépandan mé dsi lo poinnvizé lékonomi lé shoz i marsh pa bien parèye… In tan mwin la panss lo modèl ékonomik bann zanglé la léssé té pa lo mèm modèl ké La franss la léssé… Mé pèrsone i obliz pa suiv mèm modèl ké zot. Zistoman an étan indépandan in pèi i pé aplik son prop politik ékonomik.
Mé si ni rogard d’in pé pli pré, ni apèrssoi bann zanssien koloni zanglé néna zot prop moné é bonpé zansien koloni La franss ziska zordi néna lo fran CFA. Kossa i lé sa ? Sé in moné i égziss dopi l’ané 1945 dann tan bann zansien koloni La franss l’avé pankor ranport zot lindépandanss… Shak péi néna son prop biyé larzan mé li lé pa indépandan par rapor la moné La franss. Konm zordi zot lé pa indépandan par rapor l’euro.
Zordi ankor néna in kinzène péi zot moné épi la moné La franss lé konékté inn avèk lot é sak i komann, boudikont sé La franss pars pa késtyon pran in déssizion La franss i vé pa — avèk l’euro sa i éspass mèm fasson é La franss i garanti zot valèr par rapor l’euro. Donk pa késtyon zoué la oss-bèss pars l’euro sé in moné é son valèr par rapor bann moné CFA i bouj pa.
Donk ni pé dir bann zansien koloni La franss lé pa mète par rapor zot moné é konm zot lé pa mète zot i priv azot d’in zoutiye pou dévlop zot péi… In pé i oi sa konm in bon n’afèr mé sé in lavantaz pou lé for é in linkonvényan pou lé fèb.
A bon antandèr salu !
Justin
Le 5 septembre, rendez-vous au Parc Boisé du Port
In kozman pou la rout
Le monde a changé, et La Réunion ?
Bilan climatique de Météo France
Confédération nationale du logement
Le monde a changé
180 litres d’eau par jour par personne : droit dans le mur
Recrutement de travailleurs des pays voisins pour couper la canne pendant plusieurs mois
Protection bénéficiant à un pilier du néocolonialisme français à La Réunion
Une catastrophe se prépare dans l’indifférence
Rapport de l’Inspection générale des finances
IBL-Caillé : l’alliance du géant mauricien et du nain réunionnais ?