Témoignages - Journal fondé le 5 mai 1944
par le Dr Raymond Vergès

Cliquez et soutenez la candidature des Chagossiens au Prix Nobel de la Paix

Lakey lo sit > Chroniques > Oté

Koman ni pé fé pou pa lès nout l’istoir mor an silans ?

lindi 20 mars 2017, sanm Justin

Mon bann dalone, mon bann dalon, mi koné pa si konm moin zot lé trakasé par in l’idé. Dizon, l’idé mi di azot la, i port dsi l’istoir é oila la késtyon mi poz amoin toultan, san z’arété : mi domann amoin kosa va rès dann la tète bann zénérasyon va vni apré nou dsi l’istoir nout péi.

Nout péi, sa lé pti é nout l’istoir nana troi san sinkant z’ané pa plis, alor nout tout ni dovré konète par kèr listoir nout péi. Poitan non ! Akoz sa ? Dabor pars mèm lo mo « l’istoir nout pé » té konm in krime lèz mazésté La Frans. Désèrtènn zénérasyon la vouli blakaout lésklavaz, la trète, mèm l’angazis, épi l’istoir kolonyal. Parl pi l‘istoir bann zésklav zot mèm. Pou koué ? Pars konm i di toultan k’bann lyèv i konétra pa ékrir sé bann shasèr ké va rakont z’ot istoir.mipans zot i konpran amoin !

Toultan ké bann viktime lo kolonyalis sansa lo néo i konèt ar pa ékrir, sansa nora la ont pou ékrir, sansa ankor bann z’idé kolonyal va anklav z’ot léspri, ébin l’istoir bann viktime va rès dann fénoir é sar zamé dann féklèr.

Na poin lontan moin té i pans in n’afèr. Ala sak moin té i pans : dann bann z’ané sinkant é ziska bann z’ané soisanndis, katrovin, nou la konète sak mi apèl bann z’ané noir é nou té nonbré a an avoir gingn lo kou dann bann z’ané la. Dann tout bann famiy, moin lé sir, nana désèrtin z‘évènman la spasé é l’été pa korèk pou nou .

Alors kosa i fé avèk sa ? I lèss sa mor avèk nou ? i lèss sa disparète ? In l’égzanp : nana plizyèr milyé bann viktime, é si shak viktime sansa shak désandan i ékri in pti liv témoignaz la dsi ébin noré dé mil é dé san, in bann milyonn lo mo, in bann milyon lo sign é konmsa i pé rès kékshoz dsi nout listoir bann z’ané noir.


Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?

signaler contenu


Facebook Twitter Linkedin Google plus