Application de l’APE : vers plus de chômeurs que de salariés à La Réunion
8 août, parUne catastrophe se prépare dans l’indifférence
6 zanvié 2017, sanm

Dalone-dalon, an parmi nou néna bann moun tan-myé épi bann moun tan-pir. An parmi nou néna sak lé optimist api sak lé pésimis san konté sak lé siklotimismis. Na sak i oi dann syèl arienk bann niyaz noir épi sak i ropèr dann syèl z’ot vi lo pti koin blé k’i rann kontan pou la zourné. Lo mond lé divizé an dé : sak i kroi lo mond lé divizé an dé, épi lé z’ot. Lé pa défandi farsé kant mèm !
Mardi soir nou lété apré diskite dsi dokiman nout névyèm kongré-névyèm kongré lo PCR é sak i dové arivé l’arivé : momandoné tan pir avèk tan myé la mayé é mi pans sa sé in bon n’afèr-in bon n’afèr pou fé travaye in pé la tète. Vi ké moin lé anparmi bann tan-myé mi sa pa dir l’idantité rényonèz i arète pa dékilé ! Mi sa pa dir non pli oplis i sava é oplis la fransizasyon-l’albosité - l’apré fagosite anou ! Mi anshèv ar pa ésplinn ké mayi griyé nou la mète sou la sann na in pé l’apré tiré pou manzé ! Mi sava pa dir non pli rogrète lo tan lontan kan maloya lété dann kann dann la klandéstinité. Sèl z’afèr mi pé dir sé k’i fo étidyé lo z’afèr é fé lo bilan konm k’i fo. Sirman li va prézant inn-dé kontradiksyon, mé la kontradiksyon sé sak i fé avans l’istoir sansa non ? La barb Karl Marx lé ankor bien tayé dann bann liv l’istoir, é son figir la pa bézoin pou dékrazé pou vréman.
Ala in l’idé mi balans dan la natir é shakinn si li pé, trap ali par la ké. Lo kozman « mète La Rényon anlèr » sa sé la gôsh sansa la droite, sansa lé dé an mèm tan sansa in kozman popilèr a kaziman katrovin dis nèf pour san d’moun shé nou ? La pa dopi yèr ni koné in trik konmsa ! Dopi inn-dé zénérasyon sa sé in prinsip de vi bann rényoné sansa mi tronp ? Si mi tronp pa-sak mi kroi - a z ‘ot avi, kozman-la, i fé avans sansa ni fé pa avans l’idé d’ résponsabilité dann nout sosyété rényonèz ? Lé vré demoun i yèm ésplinn, i ésplinn souvan z’ot maléré sor, mé dann fon z’ot mèm, si na in bataye rant rézigné épi tienbo séktèr, sanm pou moin, tienbo sèktèr l’apré pran lo dési. Si li pran lo dési, mi pans lo résponsabilité i doi pran lo dési galman
Avèk nou ? San nou ? Mi profèr sé avèk nou é sé sak i doi arivé kant mèm. Pou kosa ? Pars dopi 1959 ni travaye pou sa, dann l’onb konm dan la limyèr é lo travaye fé sa i pèrd pa konmsa. Konm « mète La Rényon anlèr » la fine gagné dann l’opinyon, « lo résponsabilité » li osi son tour li doi gagné.
Une catastrophe se prépare dans l’indifférence
Dopi bann zané soissant néna dann lo mond in gran mouvman d’dékolonizassion. La plipar bann péi la vni koloni momandoné la kass zot shène épi la (…)
In kozman pou la rout
Traité liant l’Arabie saoudite, le Pakistan et la Turquie
L’île-fracture : l’aménagement en question (5/5)
Protection bénéficiant à un pilier du néocolonialisme français à La Réunion
Impact de conflits lointains dans un pays insulaire dépendant de lointaines importations
Combattre les causes du chômage de masse
Alliance entre Paris et Tereos pour exploiter au maximum les planteurs en recourant à l’argent public pour acheter la paix sociale ?
Derrière les fuites dans les réseaux, des choix politiques
Accélération de la crise du système néocolonial
À La Réunion l’école est obligatoire et doit être gratuite