Kontradiksyon ? Révolisyon ? Akoz pa inn é l’ot an mèm tan !

31 désanm 2019, sanm Justin

Mé zami, lé dir fé parti in péi dominèr, lé gayar fé parti in péi libératèr é dann son listoir La Frans té lé dé an mèm tan, é i kontinyé z’ète lé dé an mèm tan : désèrtènn pèryod li té libératèr, désèrtènn pèryod li lété dominèr... Zot va dir amoin an tan ké rényoné ni pé aksèp lo koté libératèr épi rozète lo koté dominèr-ésploitèr mé zot i koné lé pa si fasil ké sa tienbo inn épi larg l’ot.

La Frans sé lo péi bann droi de l’om é lé droi dé l’om sa sé in n’afèr ni trouv valab : oui sansa non ? An touléka kan mi zète in kou d’èye dann rétrovizèr mi pé pa obliy oir La Frans konm in péi révolisyonèr, konm in péi la fout atèr lo pouvoir absolu bann roi téi di zot lété par droi divin-soidizan. Ni pé pa obliye galman La frans lété dann kan pou vanj kont lo nazism tout kalité dominasyon.

Mé oila, La Frans, souvan défoi li la fé parti lo gran mouvman dominèr épi ésploitèr par raport bann péi épi bann pèp é ni vé ni vé pa lété konmsa é lé konmsa zordi ankor é sa sé in n’afèr i pé pa kontant anou, vi ké nou lé pou bann prinsip konm la libèrté, l’égalité, la solidarité intèrnasyonal, arzout èk sa la fratèrnité… Nou lé pou sa, mé la Frans pou son par li lé kontre sa, donk kontre nou é kontre la plpar bann pèp néna dann lo mond.

Astèr si mi di azot ni pé pa viv zorèye boushé, zyé fèrmé, épi la boush kouzi lé posib zot lé dakor avèk moin pars sa sé in bann prinsip nout parti épi nout zoinal épi nout bann dirizan épi nout bann militan la touzour indik anou konm poinnvizé. Zot i koné listoir d’frans konm listoir d’lo mond lé ranpli bann méshansté épi bann zatrosité é la pa fini zordi ankor, mé lé ranpli galman bann shoz ni admir é ni kontinyé admiré.

Kontradiksyon ? Révolisyon ? Inn é l’ot an mèm tan. Bonané zot tout, bone santé, libèrté, égalité, solidarité.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus