Kosa nana dan la tèr la pankor anpoizoné ? Plis dé san soisant milyon z’animo dann solman in mète karé

7 octob 2017, sanm Justin

Mon bann dalon, zordi samdi, donk lo zour mi rode dann bann nouvèl inn sansa inn-dé mi rosoi avèk plézirasyon.in mète karé la tèr patiraz, kosa nana dodan ? Moin la fine dir la tèr la pa in kadav : la tèr sa lé bien vivan. La prèv a konviksyon ?

Dann in mète karé patiraz néna dé san soisant milyon pti zanimo sirtou in bann ti mizing z’animo é bann z’animo, in pé tout kalité. Dann in foré i pé trouv plis mil kalité pti mizing bébète souvan dé foi zot na poin kolonn vèrtébral : in bann z’invèrtébré. Donkalor alon rogard azot pli pré !

Néna kat kalitégori z’animo : nana pou komansé sak i apèl lo microfaune, bann pli pti par santène de mil. Sa na moins dé dizyème milimète grosèr. Zot i viv dann bann ti mizing kourann lo i rant dan la tèr. An ka d’séshrèss zot i anvlop azot dann in kiste, sansa zot i sèk kaziman é kan dolo i ariv zot i arvien konm avan.

Apré sa nana lo mésofaune : rant dé dizyème milimète épi kat dizyème milimète. Zot i apèl z’akarien, kollanbol é zot i grouye dann la tèr par santène de mil. In é i apèl bann psudo-skorpion, protour, diplour, mil pate ; arzout èk sa nana osi bann vèr i rant dann katégori-la.

Apré nan sak lé in pé pli gro : i apèl azot bannmakro-faune : rant kat épi 80 milimète : vèr d’tèr, larv z’insèk, ckarab, kloport, lias, mil pate,., l’éskargo, z’arnyé, opilion, é tout lo tranbléman.

Aprésa nana bann mégafaune nana plis dis santimète grandèr : konm par ébzanp bann ti mamifèr, bann réptil, bann z’anfibien, in bann vèrtébré, i ansèrv lo sol pou protèz azot

In késtyon, si ou i mète l’angré la-dan, si ou i mète bann anti zinsèk, bannanti shanpignon plis bann tyé zèrg$b ; kosa i rèst apré ? Malérèzman i rès in kor près mor, pi in l’organis vivan konm la tèr i doizète. Mé si i arète poizone azot kosa k’i éspas ? Apré sink-sètan san poizon, la tèr i arvien in kor vivan konm èl lété avan.

In n’ot késtyon : zot i pans bann produi shimik i gingn ranplas 260 milyonn mikro z’animo. Non vi ké la tèr i ansèrv arienk konm in baz mor pou bann plant pous dédan, mé dann okin ka li gingn ranplas la tèr konm kor vivan…kosa k’i éspas dann s kor vivan ? Tout bann z’animo i fé travaye zot lé déstiné pou fèr : zot i fouye, zot i grate, zot i kapote la tèr, zot i manz lé z’ot, sansa zot i fé manz azot, zot i nétoiye lo bann déshé, zot i fouy bann galri pou d’lo travèrs partou. Bann zanimo saprofaz i nétoiye la tèr, i manz bann déshé épi i transform la tèr, i déplas bann minéro épi bann déshé organik. D2 san soisant mil z’ouvriyé apré transform la tèr épi amélyor ali, bonifyé ali i i lès azot travaye konm k’i fo..

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus