Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
22 avril 2020, sanm

In zour lo jenn jan té apré ropozé dsi lo bor lo flèv i apèl La Mamba, in gran flèv sa. Son zyé téi fèrm-fèrm tazantan é kan li la rouvèr kosa li la vi ? Mi done azot an san ! Mi done azot an mil ! Lo jenn Andriambodilova, la vi dann milyé lo flèv, dsi in bèl rosh bien liss, in jenn fiy bèl konm lo zour kan i lèv. Li la komans shanté é son voi lété dou konm do myèl. Lo jenn fiy la ékout ali shanté é momandoné la plonj dann flèv i apèl La Mamba.
Kriké ! Kraké ! Kriké Mésyé ! Kraké madam !
In bonpé foi lo jenn-jan la vi lo zoli mamzèl. In bonpé foi li la sèye koz avèk èl. Défoi li la shanté mé rien a fèr é li té kalkil, kalkil mèm koman i fo pou fé lo travaye d’aprosh. In zour li l’ariv dsi l’bor lo flèv. Lo manmzèl i diré téi dor dsi in bèl rosh liss apré shof solèye. Lo marmaye la rant dann lo épi dousman, pti dousman, li la naj, rant dé lo, san fé dézord ziska ké li ariv koté lo gro galé liss dann milyé lo flèv, ousa lo jenn-fiy i dor san méfyans. Ala li trap lo bouké shové avèk lo bann mèsh blond téi flote dann lo konm k’i diré bann zalg. Lo manmzèl i rouv lo zyé, épi èl i sèye plonjé pou disparète.I gingn pa pars lo jenn marmaye-lo jenn vazimba si zot i vé, in lansète bann malgash koméla - i tienbo for. Débate mé tro tar, lo marmaye i larg pa.. Ala li mont dsi lo gro rosh liss koté d’èl. Lo jenn fiy i di :
« Mi sava pa sové, mé larg in pé mon shové ou i fé mal amoin. Kossa ou i vé ? »
« - Di amoin koman ou i apèl ! Mi gingn pi viv san ou. Ou i vé maryé avèk moin ? lo garson I di.”
Lo fiy I fé pou répons :
« Mi apèl Ranoro, la fiy lo gran Andriantsira-lo ségnèr do sèl. Mi viv dann fon lo flèv avèk lo pèp delo, a sèk dann bann gran kavèrn dolo I rant pa. Péi la sé lo péi lo pli zoli ké néna mé soman mi yèm aou é mi vé bien rèss pou abite dsi la tèr. Si moin la plonj in bonpé foi, lété pou mète aiou a léprèv pars lamour si I partaz pa sé konm ki dire in flèv k’i koul a sèk. Amenn amoin out kaz. Moin sar out madam solman mi poz in kondisyon, I fo pa ou di zamé dovan moin lo mo sel ».
Lo jenn vazimba, l’ansète bann malgash koméla, Andriambodilova la promète. Kan ou i yèm, kosa ou I promète pa ? Li l’amenn son promiz son kaz in pti pé loin-loin par raport lo vilaz, in pé an bordir é kan èl téi marsh, èl téi rolèv son joli shové pou pa zot i trènn atèr, dann la pousyèr.
Lo tan la pasé. Zot la gingn plizyèr zanfan é zot téi viv éré zot tout ansanm. Mé a s’ki paré bann méyèr shoz, ni vé ni vé pa, néna inn fin.l’èrla ni koné pa ankor si la romans d’amour rant Ranoro la zoli prinsèss do sèl é lo vazimba Andriambodilova I sava dir toultan. Samdi k’I vien nou va konète sa.
Zistoir la pankor fini-la suit sar pou samdi 25 avril-pou troizyèm morso.
NB-Mi pé rakont azot zistoir-la pars mon kamarad Honoré la done amoin lo kopi an fransé é moin la mète ali an kréol rényoné pou bann lèktèr Témoignages i pé lir é lir pou zot zanfan sansa bann ti zanfan galman... Fé la pass, tienbo pa pou zot.
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)