Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
18 avril 2020, sanm

Zistoir-la néna bien lontan é lontan sa i kont an zané, an santène zané, dizon an syèk. Sa lété dann tan bann Vazimba, zansète tout bann malgash koméla. Dann tan-la i paré l’avé bann Zazavavindrano téi apèl galman bann fiy dolo… Dann tan-la donk dann tan néna bien lontan l’avé in jenn jan téi apèl Andriambodilova, in jenn-jan bon a maryé, mé lété ankor sélibatèr pars son famiy l’avé pankor roganiz son maryaz. Rozman ! Pou kosa mi di rozman ? Pars n zour dann tan li lété ankor sélibatèr li la trouv in joli fiye, joli vèye pa koman, joli konm néna poin bonpé konmsa mèm dann tan-la, dann tan zansète tout bann malgash koméla.
Kriké ! Kraké ! Kriké Mésyé ! Kraké madam !
In zour lo jenn jan té apré ropozé dsi lo bor lo flèv i apèl La Mamba, in gran flèv sa. Son zyé téi fèrm-fèrm tazantan é kan li la rouvèr kosa li la vi ? Mi done azot an san ! Mi done azot an mil ! Lo jenn Andriambodilova, la vi dann milyé lo flèv, dsi ib bèl rosh bien liss, in jenn fiy bèl konm lo zour kan i lèv. Son shové lété si tèlman gran ké zot téi tranp dann lo la Mamba é son zyé lété konm in glass téi rofléshi bann zoli péizaz. Lo jenn jan téi gingn pi pronons in parol si tèlman jenn – fiy la té bèl. El téi rèv lo rogard dann diréksyon la foré blé, landroi zordi néna la vil Tananarive… Andriambodilova té i admir lo zoli mamzèl san oz ni bouzé, ni kozé,. Mé konm li téi vé amontr lo jenn fiy son l’admirasyon, li la komans shanté.
Son voi lété dou konm do myèl é son shanté téi mont dann syèl blé lèrk douman dann téi pass In volée bann éron blan i apèl osi Voromptsy dann la lang nout bann frèr épi nout bann sèr malgash . La fiy gran shové la ékout lo shanté in bon linstan épi èl la plonj dann lo la rivyèr… Lo jenn-jan la avéyé, avéyè, avéyé mèm, an aspéran lo jenn fiy téi sava arsort dann lo, épi fé oir son zoli silouète é son zoli portré. Mé la jenn-fi la pi sort ditou ziska la finn la zourné, ziska solèye la parti ropozé. Plizyèr zour lo jenn-jan la vni mèm landroi pou sèye rovoir lo zoli zènn fiy épi si posib antame la konvèrsasyon avèk èl.
El téi vien, mé kan lo jenn-jan téi vé adrèss aèl la parol èl téi plonj dann lo épi téi rosort pi avan solèye téi pran son ropo. Andriambodilova téi manz pi, téi boir pi é téi pass son tan pou kalkil koman li va fé pou gingn koz avèk lo zoli jenn fiy. Li la mazine tout sort kalité éstratazème mé sa téi marsh pa ziska k’in zour……
Zistoir la pankor fini-la suit sar pou mèrkrodi 22 avril-pou dézyèm morso..
NB-Mi pé rakont azot zistoir-la pars mon kamarad Honoré la done amoin lo kopi an fransé é moin la mète ali an kréol rényoné pou bann lèktèr témoignages i pé lir élir pou zot zanfan sansa bann ti galman.
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)