Kriké ! Kraké ! Zistoir pou rakont dsi galé : Zistoir Ranoro pti fiy lo roi Andriantsira, lo roi lo sèl – troizyèm morso

25 avril 2020, sanm Justin

Zot i souvien, dèrnyé foi moin la di azot konm Ranoro la fiy lo gran roi Andriantsira i apèl galman lo roi d’sèl, épi Andriambodilova, in bon garson péi bann vazimba, zansèt bann malgash koméla la maryé épi la gingn plizyèr zanfan. Pou l’amour son shéri d’kèr Ranoro zanfan dolo-zanfan do sèl la aksèp sort son kaz dann fon lo flèv pou vni la kaz lo jenn Vazimba. Zot la viv éré pandan lontan, mé konm zot i koné lontan la pa toultan pou in bonpé. Nou va oir zordi si lé parèye pou Ranoro avèk Andriambodilova.

Kriké ! Kraké ! kriké Mésyé ! Kraké Madam !
In matin, Andriambodilova la di avèk Ranoro : « Mi sava travaye tout la zourné dann mon shan, pou rotourn la tèr épi prépar aèl pou plant bann kiltir. Anmarbien lo pti bèf pars li lé bon pou ète sovré é m’a tir dolé avèk la vash kan m’arivé sète aprémidi. »
Ranoro la di oui, pars èl téi di zamé non solman èl lété souvan défoi tète-an-l’èr. El la parti pou vréman amar lo pti bèf mé èl l’amar ali par la ké. Lo pti zanimob la mète a bouzé par dsi bouzé si tèlman li la shapé. Kan li la shapé, li la parti tète son momon é li la vide mamèl la an trépé d’tan.
Ranoro la pa okip de sa, èl la parti fé son bann ti korvé konm dabitid… Kan Andriambodilova la rotourn son bitasyon dopi an distans li té i oi lo pti bèf apré sote-soté koté son momon. Lo jenn Vazimba lété vréman an kolèr é la kolèr, mé zami, i fé fèr mové zafèr. I di konmsa : la kolèr lé movèz konséyèr. El i fé dir dé shoz ou i di pa dabitid. Li la kriyé : « Ou i koné pa fé arien, ou lé bone a rien, ou sar touzour in fiy do sèl. ».. Do sèl ? Poitan li l’avé ziré li nora pa di zamé so mo-la dovan son madam é an plis konm li lété an kolèr é konm bann zanfan la mète a pléré li la di : « Fèrm zot boush bann zanfann sèl ! »... Ranoro la parti toutsuit san dévir son do, èl la plonj dann la Mamba épi èl la disparète.
Andriambodilova, pou son par la pi rovi zamé son madam. Demoun i rakont tazantan èl téi trouv bann moun lo vilaz é d’apré sak i di èl té kontinyé zète in èye dsi bann moun-la é mèm èl téi ède banna kan zot lété dann difikilté...el l’avé mèm di, si banna i vien ziska son mézon an pyèr - son mézon sou d’lo - é si lo moun l’avé bézoin son sèrvis èl té paré pou rann sèrvis. L’androi èl la plonj dann la Mamba aprésa la vnu in l’androi sakré pars lété landroi èl la dépoz son lamba a koté in gro rosh avan èl la plonj dann lo
Si zistoir-la lé vré, li lé vré. Si lé mantèr, la pa moin l’otèr. An touléka la pa moin la manti vik moin la vann sa konm moin l’ashté.

Nb Listoir Ranoro la Sinte épi Andriambodilova, lo jenn vazimba, lansète bann malgash koméla, mi gingn rakont azot sa pars in zami i apèl Honoré Rabeshala la done amoin lo tèks an fransé é moin la mète ali an kréol rényoné. In gran mèrsi pou li.

PadportMadagascar

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus