L’ané 2018, sa in l’ané vayan sa ! L’ané 2017 té in n’ané d’shyass !

8 zanvié 2018, sanm Justin

Shak ané i port kisoi 365 kisoi 366 zour ; douz moi épi sinkant dé somenn. Sa sé in n’afèr ni koné dopi dann tan nou téi sar l’ékol é na poinn kikilik la dsi, la poin pou kikiliké, sa lé réglé konm papyé d’mizik. Nout tout i koné lo kalandriyé grégorien : la tèr i tourn dabor dsi li mèm é li pran in zour pou sa, épizapré otour d’solèye. Pou tourn otour d’solèy li mète in n’an plis in pti shouya épou rotrap lo pti shouya in foi dann katran i arzout in zour avèk lo moi d’févriyé. Donk so févriyé la, li nana vintuit zour épi vint nèf in foi rant rant. Mé la pa sa mi vé dir azot. La pa sa mi vé anparlé.

Mi vé anparl la bone ané épi la movèz ané. Mé oplis i sava i antan dir : l’ané la sé in l’ané d’shyass ! Lé tan k’i fini ! Aspéron l’ané k’i vien sar méyèr ! Si tèlman ké ou i fé port dsi l’ané, in sinp tiktak grégorien la fote si dann l’ané ou l’amène in bone vi sansa in vi an zobolmouk. Mé z’ami, l’ané lé ni bon ni pa bon. L’ané sé l’ané, li vé pa ou d’bien, li vé pa ou d’mal non pli. In sinp tiktak pou diviz lo tan, pou roganiz ali konmsa ni pé artrouv anou dann lo tan.

Pou kosa artrouv anou ? Pou konète bann date lé inportan dann nout vi anou. Kèl zour la rantré ! Kèl zour vakans ! Kèl zour moin la maryé sansa moin la démaryé. Kèl zour mon bann zanfan lé éné. Kèl zour mon vyé famiy lé désédé. Kèl zour moin la lèv travaye, kèl zour moin la pèrd travaye. L’ané i mark lo tan konm bann born kilométrik i mark la rout. Pa pliské sa ! Pa moins ké sa ! Domann pa li sak li pé pa fèr pou ou.

Domann aou, plito, kosa ou i pé fé pou ou é pou lé zot. Domann aou koman ou i pé fé pou tir bann l’anspèk i bar out shomin Domann aou kosa ou i pé fèr pou kass la kord i anpèsh aou avansé ! Konm nout vyé famiy zésklav té apré domandé tou lé zour shak zour koman zot i pé gingn z’ot libèrté é si posib san atann l’arivé papa Sarda. Ala la klé : atann pa l’arivé papa Sarda ! Kont dsi ou mèm épi dsi out bann kamarad ! Pou shan j la vi an bien, pa an mal ! Lé vré nana dé shoz ou i pé pa shanjé mé kalkil bien si ou i pé pa sinploman amélyoré é amélyoré, sanm pou moin lé déza in gran poin.

Alé ! Ni artrouv pou diskite dé sa. Obli sak moin la mark an o la .L’ané mé z’ami, konm moin la di : in sinp détaye téknik ! Pa plis, pa moins ké sak li lé é sirtou alé pa trouv la dan in kékshoz majigador.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus