L‘avé in foi Bernard z’ésklav siplisyé mèm étan mor/dézyèm morso

27 désanm 2017, sanm Justin

La fé in nouvo prosé. L’èrla lo kadav lé antéré mélo tribinal la déside mèm kondanasyon pou li. Fé trènn ali par in shoval dsi in tréyi l’ozyé dopi Sint Sizane ziska Sintandré. Aprésa pandiye ali par son pyé avèk in poto spésyal koté bazar Sintandré. Aprésa ankor zète ali dann la voiri san antéré konmsa lo shien nora manj ali, sansa li nora pouri an plas.

Alors, lo troi, moi d’aout, tribinal la désid an rapel fé détèr lo kadav Bernar pou fé sibir ali son siplis. I prétan dir lavé in bon pé dmoun pou vnir oir so drol léspéktak : bann mètr té pou tir z’ot vanzans, bann zésklav té blizé vnir oir lo zafèr pou an avoir pèr pou lontan, épi bann démoun i yèm gard bann zafèr i fo pa rogardé.

Kant a Bernard, la fé avèk li tout zafèr lavé marké dann zizman : la trènn ali partou déyèr in shoval, la pandiy ali par son pié déssi la plas bazar. Aprésa, la zète son kor dann zordir, pou li kontinié pouri tèr-la, ou bien fé manz ali par bann shien domi-sovaz.

Lé ga ! Mazine in kou, i gingn armont lo tan. Toudinkou, ni artrouv anou lané 1779, kan la aplik lo zizman. Kosa nou noré fé ? Nou nora été kontan, sansa sa noré fé mal anou ? Nou nora tranm avèk la pèr sansa nou nora dégobiyé afors lo spéktak n’ar dégoute anou. Lé dir pou savoir : nana si tèlman lontan é koméla i pans pi konm lontan kom zot i pé konprann.

Mazine in pé si Bernard téi tonm in vié famiy avèk nou ! Mazine in pé si bann tortirèr lo mor téi tonm famiy avèk nout vié famiy ? Nou noré tonm dakor èk in nafèr konmsa, sansa nou noré rod vanzé ? Finn’kont, sa in nafèr ni koné pa… Kèl kan nou nora shoizi ? I sète bann zésklav, sansa bann mètr ? Sète bann tortirèr sansa sète bann siplisyé ? Sète bann maron, bann révolté, sansa bann bouro ? Mi domann si nou na poin ankor, dann fon nout kèr, in blèsir rouvèr la pankor sikatrizé.

Zistoir la fini. : ziz zot mèm si l’ésklavaz té koul isi La Rényon dann tan la.

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus