L’èr nout révolisyon trankil sar fine soné !

20 zanvié 2010, sanm Justin

Tro-jour, kan la fé la konférans déssi l’éshofman klimatik, zournal télé té i anparl souvan lo Danemark. Té normal, vi k’té dann son kapital té i fé lo konférans. Té normal ossi vi k’lo péi l’apré tash moiyin dépi in bon koup de tan pou dévlop in l’ékonomi prop. Alors, moin té i kalkil in pé listoir so péi-la, kan la Prusse épi l’Autriche la tir inn lèzz pou zot déssi li... Lété in péi lélvaz, mé lo lélvaz lété si tèlman mové kalité ké dé bèr té i ansèrv pou grèss bann mashine. Mé fors-a-fors, la byin pèrféksyoné, épi lo lé, lo bèr, fromaz la byin amélyoré, é bann vash la done in takon délé.
Sa i ramène mon pansé déssi mon péi é mi mazine kan in pé — koméla i di ankor ! — té i anparl l’asistana, nout pèr la mèr, la parèss bann moun i viv dann bann zil tropikal. Mi mazine sa, mé mi kalkil lé moins-an-moins vré. Mi kalkil tousa la modèrnis ; mi mazine lo baskilmann lo dépi l’èst ziska l’ouèst, la Route tamarin, bann lisé HQE, épi ankor toute sak ni fé pou l’otonomi dann l’énèrji… shomin nou l’apré trasé pou trap nout dévlopman dirab. Mi mazine ankor toute bann projé i sava fé viv.
L’èr-la, moin lé forsé fé la romark, sé in parti la vanj pou in révolisyon konmsa, sé nout parti. In bann l’ékip dann Konsèy réjyonal la travay pou sa. Mi mazine ankor, sé par lo prézidan si nout mantalité la transform konmsa, si nout kiltir la shanjé. Byinto, l’éspri l’asistans sar loin déyèr nou, la pèr la mèr sar loin galman. Léspri nouvèl va mète a souflé pou amène anou dann shomin l’inisyativ, l’invansyon, lo progré, l’inovasyon. L’èr nout révolisyon trankil sar fine soné !

 Justin 


Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année


+ Lus