Projection du film « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple »
1er août, parMardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
1 octob 2020, sanm

Zot i koné néna in n’afèr lé o goudizour pou in bonpé d’moun, sé vant lo tan lontan pou rabèss lo tan koméla. Sa lé vré pou in pé tout zafèr mé sirtou pou lékol. Na poin lontan moin la lir in kozman téi di in zélèv sinkyèm, koméla, lé pa pli gabyé k’in zélèv kour moiyin 2 dann lo bon vyé tan. La prèv par tèst : lékol i mars h par test. Bann tèst i fé é lo pli pré posib par raport la rantré pou bien anpèsh fé bann révizyon apré in pèryod vakans. Konklizyon, bann marmaye lékol koméla, lé pli faye bann marmaye lékol lontan. Kisoi dann l’ortograf, kisoi dann la gramèr, kisoi dann matématik épi in pé dann tout matyèr.
Pou moin lo problèm lé pa pozé konm k’i fo. Si i vé évalyé l’amontraz lékol, i fo pa évalyé bann marmaye sinploman - konm i di dèrnyé mayon dan la shène-, fo évalyé bann zamontrèr, bann zinspéktèr, épi final de kont bann ministr, épi lo sistèm l’amontraz bann gouvèrnman la mète an plass ané apré ané. Si i aprésyé l’amontraz konm li lé fé dan La frans, dabor i fo bien tienbo kont lékol dan la frans lé dèrnyé la ké la mori sèk par raport bann péi l’OCDE-si pa dèrnyé sé l’avan èdrnyé é si l’amontraz an li mèm lé konmsa, bann zanfan i pé pa an avoir in bon klasman. Dizon vi k’sa lé a la mod zordi, ni pé di tout la shène lé kontaminé.
An plis ké sa, dan la frans konm in pé artou i fo tienbo kont l’inégalité : si néna marmaye ou bann jenn i travaye bien, néna galman marmaye épi bann jenn i réisi pa bien lékol. I réisi pa bien tou kour. Fitintan la gosh l’avé anparl lékol la réisite épi l’avé mète sir pyé in éstratézi pou la réisite bann zanfan… Mé sé pa si zot la romarké, oplis i parl l’égalitéoplis néna l’inégalité, oplis i parl la réisite oplis néna l’éshèk. Pou koué ? Pars sanm pou moin néna in plan sogré la ségrégasyon sosyal. Tout lé pa fé pou la réisite pars i fo galman bann moun i rèss dan la kivète, dsi l’bor shomin. Sé sa la ségrégasyon é moin lé sir néna in bann zidéolog lé kontann sa-sa i montr d’apré zot zot filozofi réaksyonèr i sort vinkèr.
Moun la ote, i done zanfann la ote, i done in réisite dé la oté, épi i done demoun la ote é insi d’suit, insi d’suite, bann mayon fèb i done zanfan bann mayon fèb, i done zanfan an éshèk, épi zapré demoun an éshèk.. Si zot i pans pa konm moin pétète moin na tor, mé an touléka sé sak mi oi dopi si lontan mi fé mon tourné viré dsi la tèr.
Mardi 28 juillet 2026, j’ai participé à la projection du film de Selven Naïdu « Chagos-La Haye : l’odyssée d’un peuple ». Photo : le (…)
In kozman pou la rout
Système à bout de souffle
Le Président de la Chambre de Commerce et d’Industrie de la Réunion prend acte de l’engagement de la Ministre des Outre-mer, relayé par la presse, (…)
À chaque annonce de fermeture de services publics, à chaque recul social, à chaque renoncement budgétaire, le même chiffre est brandi comme une (…)
Ce courrier fait suite à celui précédemment publié ayant comme titre : « Comment la conscience émerge-t-elle selon Antonio Damasio ? ». Je n’en (…)
Archéologie : Un campement d’invaincus découvert
Washington grand bénéficiaire d’une éventuelle dissolution de l’Union européenne
Na pwin lontan mi oi dann télé, in lanjin apré boulvèrs in kour lékol. Mi domann amwin pou kossa io fé sa, sirtou kan ou la bétone la kour-la na (…)
315 emplois supplémentaires en trois mois
Versement du reliquat de l’aide à la production de canne à sucre pour la campagne 2025-2026
Mézami so matin l’ariv amwin d’ékoute in radio épi toudinkou in sobatkoz la pété. Rant sak i di mourong sé in bon nouritir é sak i di sa lé nil (…)