L’inégalité konm in kansèr dann kor sosyal nout popilasyon ? Parl pi dsa !

18 désanm 2018, sanm Justin

Si mi tronp pa, i diré demoun La Rényon, néna in n’afèr zot i yèm pa sé lo mank l’égalité. I fo dir partou ousa ou i sava ou i romark so mo-la. Si tèlman ou i pé pa dir ou ignor in mo konmsa, mé si ou ignor pa lo mo, sékonm k’i diré, in n’afèr k ‘i mank aou bonpé.

I mank aou bonpé si ou i viv dsi téritoir la Répiblik fransèz. Ankor plis si ou i viv isi La Rényon dann in téritoir i soufèr lo plis l’inégalité par raport lé z’ot téritoir fransé. Solman i apèl la loi 19 mars 1946 la loi l’égalité : lo mo lé zoli, mé la réalité la pa sa ditou.

La prèv ? Si ou i pran dis pour san la popilasyon an parmi bann pli ézé-pli rish mi ashèv dir - zot i mank pa granshoz, zot i pé ofèr azot in bonpé lo liks, zot sé mésyé par raport lo dis pour san sak lé pli pov é mèm par raport lo moun lé rantre zot épi bann pov.-dsou l opa d’port la povrété ou i pé trouv karant pour san d’moun. Alor, ou i pé pa dir sa lé pa nonbré. Lé mèm tro !

Figuir azot na poin si tèlman lontan moin téi antann in famiy amoin apré kozé. Konm mi pé dir, li lé indéksé li, avèk son prime shèrté d’vi é koatéra. Solon li, sé li mèm, épi tout bann moun son klass i port dsi z’ot zépol lékonomi La Rényon. Si i kroi azot bann lobi fransé sansa éropéin i karèss azot dann sans lo poil avèk z’ot piblisité.I yèm azot konm i yèm bann bon fransé !

Astèr, si ou i domann ali si li soufèr par raport lo néo-kolonyalism mi pans li va réponn sé son nivo ‘vi i raprosh lo plis avèk sète bann klass moiyène la métropol. Li san pa li kolonizé ni néokolonizé – li lé zis in pé zalou si bann monstré i sort déor lé myé konsidéré par raport a zot.

Bin lo bann pov alor, koman zot i san azot ? Zot I soufèr bonpé l’inégalité é konm i di souvan lo dis pou zot sé la finn lo moi. Bin lo bann I gingn o smik alor : zot i ral lo dyab par la ké, é zot I san sa bien. Alor l’inégalité, in kansèr dann kor nout popilasyon rényonèz ? Sirman. In lanspèk dann shomin nout dévlopman ? Parl pi dsa !

Padport

Signaler un contenu

Inn modékri, inn ti lavi, inn komantèr ?


Témoignages - 80e année

La pès kabo

5 juillet, par Christian Fontaine

Kan i ariv Novanm-Désanm-Zanvié, domoun i réziste pi ek la salèr. Zène-zan i mars dann somin, zène-fi i roul an dékolté ; sétaki i rod in manir po (…)


+ Lus